Zo študentskej perspektívy – Cena mladého publika 2016

8. mája sa v Artkine za Zrkadlom konal tretí ročník Ceny mladého publika / Young Audience Award. Pre účastníkov vo veku od 12 do 14 rokov bol pripravený bohatý program: projekcie 3 filmov a hlasovanie o najlepší európsky film, filmové aktivity, workshopy a videokonferencia s 25 európskymi mestami. Na akcii participovali aj naše ex/študentky Verona Dubišová, Lea Krišková a produkčne Monika Lošťáková. 

Ôsmeho mája sa konala výnimočná akcia, ktorá priniesla dospievajúcim deckám výnimočné európske filmy. Young Audience Awards sa konali v rovnaký deň v mestách po celej Európe. Na Slovensku to bolo po tretí raz. Na projekte spolupracuje niekoľko šikovných absolventov Filmovej a televíznej fakulty. S Leou Kriškovou si nás tento rok pozvali, aby sme viedli diskusiu, a zároveň predstavili malým dospelákom iný pohľad na film.

S deckami sa pracovalo podľa predpokladov. Vieme predsa, čo asi „obnáša“ kategória adolescentov od 12 do 15 rokov. Niektorí sú extrémne tichí a niektoré esá sú extrémne zhovorčivé. Z tých zhovorčivých sa tiež dajú vyselektovať dve kategórie – tí, čo hovoria len preto, aby niečo povedali, alebo, aby sa ukázali, a tí, čo majú naozaj inovatívne odpovede  alebo super názory.

Nanešťastie sa do diskusie zapájali poväčšine stále tí istí, bol ich dostatok, takže to nebol problém, ale niektorí by mali určite zaujímavé názory, ktoré sme si nevypočuli, či už kvôli tomu, že sa nedostali k slovu, alebo sa toho slova báli/hanbili ujať.

Veľa z nich filmy nechápalo a nevedeli si dať rady s týmito ,,inými” filmami v hlavách presýtených úplne inou kinematografiou.

Boli konfrontovaní nielen s iným štýlom snímania, strihania, ale aj témy sa vymykali z ich bežnej filmovej spotreby. Mali sme tému o transsexualizme, pracujúcich deťoch na Blízkom východe či predčasne vyspelých Francúzoch. Deti sú skôr zvyknuté na komédie, akčné, dobrodružné filmy, nie na drámy s kontroverznými témami. Navyše boli niektoré pomerne oddramatizované, čo divákom spôsobovalo značné problémy s koncentráciou.

Ale myslím si – a dúfam –, že po našich diskusiách a rozhovoroch ich aj tento typ kinematografie viac nadchne a budú mať chuť aj samostatne ju vyhľadávať. V diskusiách sa prejavili nedostatky mladých vo vnímaní niektorých faktorov filmov. Veľký problém, ktorý som teda vôbec neočakávala pri tejto vekovej kategórii, bol, že film voľne inšpirovaný skutočnými udalosťami a realisticky pôsobiaci príbeh nevedeli odlíšiť od reality. Nevedeli pochopiť, že to je stále fikcia. Pri tomto pojme sme sa pozastavili na hodnú chvíľu, aby som im ho jednoducho a (dúfam) dostatočne jasne vysvetlila, pretože v tom mali očividne mimoriadny chaos.

Mimo školy sa väčšina z nich dostáva k príbehom práve prostredníctvom filmov. Decká (pozor na výnimky) už teraz veľmi nečítajú, takže cez knihy ako médium sa k príbehom, ktoré sú základom pre tvarovanie osobnosti, utváranie názorov atď., nedostanú. Preto sú väčšinovým médiom filmy. Vďaka internetu majú prístup ku všetkým možným. Je to výborné a netreba im v tom podľa mňa extrémne zabraňovať, ale skôr ich viesť ,,správnym” smerom, a hlavne rozprávať sa. Dať im nejaké návody, ako nad tým, čo majú pred sebou, rozmýšľať. Akým spôsobom rozlišovať dobré od zlého, ukázať im príklady, ale najmä viesť k schopnosti utvoriť si vlastný názor.

Tiež je dôležité ukázať im, aké výhody má atmosféra filmu pozeraného v kine, kultúru s návštevou kina spojenú, aby sa napríklad o pár rokov filmový priemysel neocitol ešte viac na kolenách, ako je teraz kvôli tomu, že sme si (ne)vychovali generáciu, ktorej je pohodlnejšie si pozrieť stiahnutý film v pohodlí domova.

Dobré filmy skultúrňujú svojho diváka, prinášajú mu nové témy, nad ktorými by sa možno inak nezamyslel. Skúsme teda viac vzdelávať deti pomocou mediálnej výchovy a dobrých filmov a možno to s nami nebude v budúcnosti až také zlé.

Verona Dubišová, študentka 4. ročníka KAS

Foto: Daniel Dluhý