Zo študentskej perspektívy – Masterclass B. Slade

Pod krídlami Visegrad Animation Forum zorganizovali FTF VŠMU, Fest Anča a Asociácia producentov v animovanom filme mimoriadny dvojdňový masterclass zameraný na prepájanie scenáristickej a animovanej tvorby. Viedla ho scenáristka, producentka a pedagogička Barbara Slade. Pokračovať bude v júni 2018 na podujatí Fest Anča v Žiline. Reportáž a anketu z podujatia pripravila Lenka Magulová, študentka Katedry audiovizuálnych štúdií.

Masterclass B. Slade: Najlepšie ako môžem učiť, je tak, aby ste ma už nikdy nepotrebovali

Prvý deň

V utorok (27. 3. 2018) bolo dobré prísť na Filmovú fakultu VŠMU včas. Konal sa totižto masterclass, o ktorý prejavili študenti a širšia verejnosť veľký záujem. Kapacita kinosály bola od počiatku plne využitá a tak pomalší záujemcovia sedeli aj na schodoch. Ako sa v priebehu krátkeho času ukázalo, moja počiatočná obava, že priestor povinne zaplnili poslucháči ateliérov scenáristickej a animovanej tvorby, bola neopodstatnená. Mlado vyzerajúca šesťdesiat tri ročná žena zaujala okamžite svojim elánom a „do očí bijúcou“ spokojnosťou. Začala intímne a vtipne, hovorila o tom ako hrávala na bendžo a snívala o kariére „rockstar“. S týmto snom a jej tromi piesňami sa odsťahovala z Hollywoodu do Londýna. Keď vo svojich tridsiatich rokoch začala premýšľať nad skutočnou prácou, otvorila telefónny zoznam a zavolala do prvých dvoch štúdií zameraných na tvorbu animovaných filmov. Aj keď vedela, že nespĺňa žiadnu požiadavku na vykonávanie daného zamestnania, na pohovor išla. Otočila rolu pracovníka a uchádzača o zamestnanie, tým, že sa pracovníka pýtala viac ako on jej a tak sa dostala na pozíciu scenáristky krátkych animovaných epizód. Príbehy o jej kariérnych začiatkoch publikum aj mňa často pobavili. V jej rozprávaní  bolo počuť motiváciu, ktorá často slovenským pedagógom chýba, a tak aj ich prednášky (napriek skvelým témam) nie sú vo výsledku natoľko zaujímavé. Slade svojim prístupom primäla študentov, aby sa spontánne a radi zapájali, aj napriek tomu, že celé podujatie prebiehalo v anglickom jazyku, bez prekladu. Pýtala sa, prečo študujú to, čo študujú, hovorila o kreativite a potrebe umelca tvoriť. Taktiež sama odpovedala: „Prečo? Lebo nie je iná možnosť, sme umelci. Musíme rozprávať príbehy o živote, o láske, o smrti.“ Vravela, že písanie v dianí a chaose je pre ňu komfortnejšie a bežné životné situácie ju najväčšmi inšpirujú. Takýmto spôsobom vznikajú jej počiatočné, najnosnejšie idey. Počas celého trvania masterclassu spomínala skúsená autorka triky. Boli to vlastne také tipy na uľahčenie písania, no prezrádzali najviac práve o jej šikovnosti. Svojimi slovami „najlepšie ako môžem učiť je tak, aby ste ma už nikdy nepotrebovali,“ zaujala, verím aj toho, kto si dovtedy dovolil interaktívnu prednášku nevnímať. Napriek tomu, že sama nikdy neštudovala to, v čom sa jej dnes darí, úloha lektora jej „sedí“, zdá sa, perfektne.

Súčasťou masterclassu bola aj projekcia krátkej epizódy s názvom I Remember Melville z animovaného seriálu Rugrats, pre ktorú vytvorila scenár. Autorka deklarovala základné princípy tvorby scenára k animovanému filmu a prezradila inšpiráciu pre konkrétne zobrazené situácie a dialógy postáv – smrť jej mačky Smokie. Nasledovala polhodinová prestávka, ktorá ukončila rýchlu a efektívnu prvú polovicu udalosti.

Po návrate do kinosály sa však atmosféra mierne zmenila a poslucháči sa utlmili, napriek tomu, či práve preto, že druhá časť začala ešte interaktívnejšie ako prvá. Pričom takýto prístup vnímajú študenti skôr pozitívne. Na požiadavku prednášajúcej, priradiť „jemu a jej“ ľubovoľný charakter, odpovedali takmer všetci. Pretože museli. To bol aj zlomový bod, kedy sa ľudia s horšou angličtinou zľakli a začali odchádzať. Zdalo sa, že ich bolo zopár, no po širšom pohľade na kinosálu bolo zjavné, že odišlo pravdepodobne až 10 či 15 ľudí. Toto číslo sa ešte zväčšilo, keď pri odpovediach (ďalej sediacich) zúčastnených začal figurovať aj mikrofón. Posúval sa „obkročmo“. Naopak, exhibicionickejší jedinci si zo svojho prejavu vytvorili „egotrip“. V tomto bloku už lektorka rozprávala iba o vytváraní charakterov. Začala všeobecným (sú rovnakí ako my, ľudia, no taktiež je každý niečím špeciálny) a pokračovala individuálnejšími povahovými a osobnostnými črtami superhrdinov a zloduchov. Jednotlivé body sa však pohybovali, bohužiaľ, iba v elementárnej rovine. Reakcie poslucháčov boli striedmejšie a vyvrcholili v drobnej diskusii na záver. Napriek menej vydarenej druhej časti masterclassu vo mne pocitovo jednoznačne výraznejšie „tlie“ jeho úvod. Samozrejme, za dve a pol hodiny sa toho viac predstaviť skutočne nedá. Odchádzala som preto s myšlienkou na známu sociálnu teóriu prvého dojmu, ktorý bol v tomto prípade rozhodne pozitívny.

Druhý deň

(28. 3. 2018) Prezentácie prihlásených študentských projektov sme mali príležitosť zažiť v malej kinosále (Barco), ktorá perfektne obsiahla počet tvorcov a ostatných zúčastnených. Atmosféra bola vďaka priestoru intímnejšia, no zároveň otvorenejšia, najmä kvôli tomu, že po jednotlivých prezentáciách v porovnaní s predchádzajúcim dňom vznikali omnoho hĺbavejšie, osobnejšie a analytickejšie diskusie. Samotné projekty, v rôznych fázach prípravy, prezentoval spravidla scenárista (často bol aj režisérom), ale taktiež sa pridávali autori vizuálnych návrhov prostredí a charakterov. Prihlásených bolo jedenásť konceptov krátkych animovaných filmov a dva seriály. Najviac ma oslovili práve tieto dve výnimky. Planethood, Andreja Gregorčoka a Filipa Kasanického, satirické a spoločensko-kritické námety na animované epizódy sa javia ako charizmatický plán odohrávajúci sa v slnečnej sústave. Ambicióznym projektom je aj Runaway Granny Marcely Žgančíkovej, ktorá nachádza inšpiráciu vo svojej rodine. Trojgeneračná feministická výpoveď s očarujúcou vizuálnou stránkou (Kris Saganová) implikuje mnoho pútavých nápadov. Aby som však nespomínala len tie, z konceptov na krátke filmy skvelo fungovala vyvážená osnova prezentácie Prince, Princess and Teeth, ktorú pripravili Slavo Turanec a Matúš Oparty. Neuveriteľne priateľská Barbara Slade bola vo svojich feedbackoch vecná a presná. Mladých tvorcov dokázala oceniť, inšpirovať a motivovať k vylepšeniam. Vo výsledku fungoval masterclass ako výnimočná a veľmi podnetná skúsenosť, o ktorej sa veľa rozprávalo aj mimo pôdy vysokej školy.

Iné pohľady

Za účelom objektívnejšieho a komplexnejšieho náhľadu som oslovila zopár účastníkov, aby stručne sformulovali ich dojmy z prebehnutej udalosti. Čo v nich masterclass zanechal a do akej miery ich úspešná scenáristka oslovila?

Roberta Tóthová (absolventka Ateliéru scenáristickej tvorby VŠMU)

,,Na to, aby ste začali točiť filmy, nie je nikdy neskoro,“ motivovala mladých tvorcov scenáristka Barbara Slade a dobre pri tom vedela, o čom hovorí. Pochybnosti či je kvalitná autorka zamkla do krabice ako tridsiatnička a bez akejkoľvek záruky začala robiť to, čo ju baví najviac, písať scenáre. Aj keď jej odložený strach buchoce v krabici zakaždým, keď sa snaží z pozbieraných poznámok vydolovať inšpiráciu a poskladať z nich filmový vesmír, učí sa so svojimi pochybnosťami bojovať. Práve k tomu vyzývala na utorkovom masterclasse svojich poslucháčov. Počas jedného poludnia sa scenáristické remeslo obsiahnuť nedá, prednášku teda viedla s cieľom motivovať a prebudiť tvorivosť, v čom má ako vysokoškolská pedagogička dlhoročnú prax. Na našich filmových školách je takýto typ výučby ojedinelý a pre inšpiráciu sa oplatilo prísť prvákovi na scenáristike aj skúsenému profesionálovi. Slade obsiahla základné princípy písania a interaktívnym dialógom sa snažila postrčiť poslucháčov k vlastnej tvorbe. Jedna trefná veta mi, ako vyštudovanej scenáristke, obzvlášť utkvela v pamäti: príbeh je na dobrej ceste ožiť práve vtedy, keď sa v ňom nemôže udiať čokoľvek. Na to by nemali zabúdať ani tvorcovia animovaných filmov, v ich fantasknom univerze totiž nie je nič nemožné a ľahko sa môže stať, že ich neobmedzené možnosti dovedú do slepej uličky.

Kris Saganová (študentka 3. ročníka Ateliéru animovanej tvorby VŠMU)

Veľmi oceňujem spoluprácu Ateliéru animovanej tvorby s Ateliérom scenáristickej tvorby, ktorá vyústila v niekoľko zaujímavých a dobre rozpracovaných projektov odprezentovaných v rámci dvojdňovej udalosti s Barbarou Slade. Samotný masterclass bol miestom koncentrovanej inšpirácie a motivácie, ktorý ponúkol študentom a profesionálom nielen konštruktívny feedback k ich projektom, ale aj niekoľko efektívnych rád ako písať a pracovať s príbehmi. Každý pedagóg, ktorý vytvára pre študentov výzvy a profesionáli, ktorí sú schopní zdieľať svoju osobnú skúsenosť a znalosti, sú na VŠMU určite vítaní.

Michael Papcun (študent 2. ročníka Katedry audiovizuálnych štúdií VŠMU)

Najmä vďaka prepojeniu s televíznym seriálom Lumpíci je pre mňa Barbara Slade osobou, ktorá výrazne formovala už moje detské skúsenosti s audiovizuálnou sférou. To iba posilnilo moje nadšenie z masterclassu konajúcom sa na našej škole. A ani zďaleka som ho nemusel nahrádzať sklamaním. Slade so živelnosťou (typickou pre jej scenáristickú tvorbu) zrekapitulovala a nahustila základné poučky o scenáristickom písaní a načrtla cesty ich tvorivej exekúcie. Celý masterclass tak fungoval najmä ako energické nakopnutie, alebo vnesenie nadšenia do tvorenia a hľadania vlastných ciest a prístupov.

Andrej Gregorčok (absolvent Ateliéru animovanej tvorby VŠMU)

Masterclass Barbary Slade na VŠMU bol vedený vo veľmi priateľskej a otvorenej atmosfére. Barbara má v sebe presne ten mix profesionálnej scenáristickej skúsenosti a nadšenia, ktoré pôsobili veľmi podnetne. Pre mňa osobne boli najužitočnejšie jej scenáristické nástroje a cvičenia, ktoré boli jednoduché a zrozumiteľné do praxe filmového tvorcu. Počas druhého dňa Barbara Slade ponúkla prezentovaným projektom svoj profesionálny feedback, ktorý aj nášmu projektu „Planethood“ dostatočne pomohol v ďalšom vývoji. Bolo by určite skvelé v masterclassoch tohto typu pokračovať aj do budúcnosti. Myslím, že je to skvelá príležitosť pre študentov, pedagógov aj profesionálov na Slovensku rozvíjať sa.

Masterclass Barbary Slade

I Remember Melville, epizóda z amerického animovaného televízneho seriálu Rugrats