Absolventské debaty a prednášky

V piatok 31. marca 2023 sme na katedre pokračovali druhým dielom podujatia Stretnutie s absolventom. Po Eve Križkovej, ktorá nás navštívila začiatkom decembra minulého roka, pán profesor Václav Macek pozval na debatu režiséra, scenáristu a producenta Ivana Ostrochovského. Projekciu Ostrochovského filmu Služobníci (2020) vo veľkej kinosále lektorsky uviedol druhák Maximilián Hrmo – jeho šikovný  text si môžete prečítať nižšie. Po premietaní sa zhováral – zas raz druhák – Eduard Slamka s hosťom o filmovaní, hľadaní tém, rešeršovaní, čiernobielosti, zháňaní peňazí, štúdiu, kolobehu autorského kalendára, spolupracovníkoch... Po moderovanej debate dostalo aj hľadisko priestor na položenie otázok. Nebolo nás veľa, ale kto bol, domnievam sa, musel sa cítiť príjemne. Opäť sme sa čo-to dozvedeli, študentky a študenti dostali možnosť nazrieť do ďalších profesijných dvierok. Tak opäť nabudúce v ďalšom školskom roku.

Lektorský úvod Maximiliána Hrma - Služobníci (r. Ivan Ostrochovský, 2020)

Príjemné predpoludnie prajem. Je mi potešením privítať vás na tejto špeciálnej projekcii slovenského filmu Služobníci režiséra Ivana Ostrochovského, ktorý nás poctil svojou návštevou. Po projekcii Služobníkov budete mať možnosť zapojiť sa do diskusie s ním, ktorú bude moderovať môj spolužiak z Katedry filmových štúdií – Eduard Slamka.

Špeciálna projekcia spojená s diskusiou je len jednou z akcií rozsiahlejšej iniciatívy, ktorej cieľom je predstaviť študentom Katedry filmových štúdií úspešných absolventov nášho študijného programu a takýmto spôsobom obohacovať ich vedomosti a rozhľadenosť.

Ivan Ostrochovský je absolventom Katedry audiovizuálnych štúdií (dnes Katedry filmových štúdií) a Ateliéru dokumentárnej tvorby Filmovej a televíznej fakulty VŠMU. V hranej tvorbe debutoval v roku 2015 dlhometrážnym filmom Koza. Služobníci sú v poradí jeho druhým „celovečerákom“. Premiéru mali v roku 2020, teda po päťročnej odmlke.

Obe snímky (Služobníci i Koza) kladú do popredia diagnostiku duše jednotlivca a silu rozhodovania tvárou v tvár kolektívnej nepriazni. V Služobníkoch sa seminaristi musia rozhodnúť, či budú, alebo nebudú kolaborovať a či skutočne stoja za svojím presvedčením. Vo filme Koza sa protagonista príbehu Peter Baláž ocitá pred podobnou dilemou. Musí sa rozhodnúť, či znovu vstúpi do boxerského ringu, aby získal peniaze na partnerkin potrat, čo je vlastne jedno jednotlivcovo ťažké rozhodnutie v rámci druhého, ešte ťažšieho. A spolu s nimi je na pochybách aj divák, čo je, myslím, vlastne cieľom – aktívne vyzývať diváka k premýšľaniu a váhaniu.

Služobníci sa odohrávajú niekedy v 80. rokoch, počas vrcholiacej normalizácie v Československu. V príbehu sa metaforicky uťahuje slučka okolo krkov dvoch mladíkov – Michala a Juraja, študentov kňazského seminára. Vedenie seminára sa v obave zo zatvorenia školy snaží formovať študentov podľa vrchnosťou predpísaných noriem aj za cenu deštruovania ich vlastných vnútorných režimov.

Každý študent si musí vybrať medzi pokušením ísť ľahšou cestou spolupráce s totalitnou mocou alebo cestou svedomia, ktorá by ho automaticky diskvalifikovala a zavliekla pod drobnohľad cirkevného odboru Štátnej bezpečnosti. Nastoľuje otázku viery vo vieru, keďže postavy sú v súkolí svojho náboženského (duchovného) Ja a diktátmi komunistického režimu.

Vizuálny štýl filmu vo veľkej miere využíva akúsi čierno-bielu mechanizáciu. Zhoduje sa s váhavým a hraničným typom postáv, ktoré sú v istom zmysle „Služobníkmi všetkých“. Predobrazom postavy kňaza Přemysla Coufara bol skutočný rímskokatolícky kňaz a mučeník Josef Toufar, ktorý sa začiatkom 50. rokov 20. storočia stal obeťou komunistickej perzekúcie cirkvi. Nefarebný vizuál filmu, aj v rovine symbolickej, predstavuje akýsi kontrast medzi dobrovoľne asketickou striedmosťou a vynútene uskromnenou totalitou. Svet kresťanstva a komunistickej ideológie – hoci stoja v realite proti sebe –, v tomto fikčnom rozprávaní (síce so základom v žitej skutočnosti), korelujú a kolaborujú, respektíve sú k tomu donútené.

Viera, ideológia a osobná voľba. Viera je v popredí, keďže protagonisti Michal a Juraj sa snažia zosúladiť svoje presvedčenie so systémom, v ktorom sa ocitli. Ideológia vyzýva, vyžaduje orientovanie sa v systéme, hoci ten náboženstvo potláča. A tiež sa snaží eliminovať kritické myslenie na individuálnej rovine. Osobná voľba vo filme pretrváva, je stále sa opakujúcim motívom, nakoľko v stávke je vlastná bezpečnosť a budúcnosť.

Napriek úspechu koprodukčnej drámy Služobníci v zahraničí a vo festivalovej sfére, ju u nás, pre covid, veľmi nebolo vidieť. V roku 2021, s miernym zlepšením pandemickej situácie, však mohli diváci vidieť ďalší Ostrochovského počin, a či skôr „ko-počin“ – film Cenzorka, ktorý režíroval jeho kolega a zároveň pedagóg našej školy – Peter Kerekes. Na scenári sa podieľali dvaja autori – Peter Kerekes aj Ivan Ostrochovský.

Ale vráťme sa k Služobníkom; v recenzii pod názvom Keď štýl neslúži rozprávaniu, ktorá vyšla v januárovom čísle časopisu Film.sk (2021, s. 34-35), jej autorka Katarína Mišíková píše: „Film dosahuje dojem bezčasovosti nielen čiernobielym vizuálom, ale aj navodením statickosti a uväznenia ako prejavov neslobody. Konfrontuje strnulé fragmentárne obrazy s rezkým pohybom seminaristov, v geometrických kompozíciách zdôrazňuje rámy, mreže či okná, ktoré väznia postavy. Ostrochovský tak nadväzuje na to, o čo sa snažil už vo svojom debute Koza: chce sprostredkovať emócie prostredím a filmovými trópmi. V Služobníkoch opäť nájdeme biblické alúzie: eštebácky „Pilát“ si umýva topánky, Juraj stojí pred odvodovou komisiou nahý ako Ježiš pred súdom...“

V tom istom čísle (2021, s. 8) píše o Služobníkoch pod názvom Zlo, krásne obrazy aj medzigeneračná spriaznenosť aj Jana Dudková: „Dotýka sa konsenzu o neetickom konaní Štátnej bezpečnosti v období normalizácie. Relatívne bezpečná je aj forma, prispôsobená aktuálnym trendom festivalového filmu. Napriek tomu ide o pomerne výnimočné a zrejme najlepšie hrané dielo minulého roka. Film vznikol v slovensko-rumunsko-česko-írskej koprodukcii a prostredníctvom niektorých epizódnych postáv obsadených známymi slovenskými režisérmi – Martinom Šulíkom, Robertom Kirchhoffom či Marekom Kubošom pripomína medzigeneračnú spriaznenosť slovenských tvorcov. Jeho čiernobiela kamera je inšpirovaná kinematografiou 60. rokov, i keď dej sa odohráva o viac než dekádu neskôr, na začiatku 80. rokov. Nielen kamerou odkazuje na poľskú čiernobielu snímku Ida – na scenári Služobníkov sa rovnako ako na Ide podieľala britská scenáristka Rebecca Lenkiewicz, v tomto prípade v spolupráci s Marekom Leščákom a režisérom filmu.“

Ak sa chcete o Ivanovi Ostrochovskom dozvedieť viac, vrelo odporúčam pozrieť si epizódu podcastu ZBLÍZKA, formát filmového podcastu, kde Ivan Ostrochovský hosťoval (Nájdete ho tu: https://podmaz.sk/podcast/zblizka/8906037701-ivan-ostrochovsky-filmy-nerobim-kvoli-oceneniam-ale-preto-ze-ma-to-bavi). V podcaste sa Ivan Ostrochovský okrem iného zmieňuje o svojom živote predtým, než sa stal filmárom, o skúsenostiach z navštevovania ukrajinských väzníc počas nakrúcania Cenzorky a o pripravovaných projektoch. Dotýka sa v ňom tiež úspechu nedávnych filmov Služobníci a Cenzorka a aj toho, ako a v čom nachádza radosť vo svojej práci režiséra, scenáristu, producenta, tvorcu filmov.

Dnes budete mať príležitosť zapojiť sa do diskusie s ním. Môžete mu položiť otázky súvisiace s jeho filmami, so štúdiom na našej katedre či v Ateliéri dokumentárnej tvorby, alebo s filmovou brandžou vo všeobecnosti.

Ďakujem za pozornosť. Prajem príjemné sledovanie a diskutovanie.