Dvojpohľad: Vznešená spoločnosť
Na seminári Kultúra písaného slova píšu druháčky a druháci od nevidím do nevidím - recenzie na filmy. Rôzne žánre, rôzne vkusové preferencie, rôzne obdobia, rôzne proveniencie. Ale najmä - rôzne názory na ten istý film. Učíme sa formulovať myšlienky do viet, učíme sa vytvoriť si názor, učíme sa vyhľadávať informácie... Ponúkame dvojpohľad: Vanessa Suchá a Tereza Kravecová píšu o tom istom americkom muzikáli z 50. rokov.
A čo ak je to láska?
Hollywoodska zlatá éra priniesla v päťdesiatych rokov farebný muzikálový remake filmu Príbeh z Filadelfie (1940) s názvom Vznešená spoločnosť (1956). Príbeh totožný s filmovým predchodcom však vôbec neznamená rovnaké spracovanie. Charles Walters, režisér snímky, vnáša do Vznešenej spoločnosti vynikajúci jazz spoločne s hviezdnym obsadením.
Už ani samotný názov filmu sa netají prostredím, v ktorom sa dej odohráva. Tracy Lord (Grace Kelly) vo svojom rodinnom sídle netrpezlivo očakáva smotánkovú spoločnosť, ktorá sa má zúčastniť jej svadby. Svet diamantov a miliónov zelených dolárov postavený na niekoľkých metroch štvorcových ateliérov štúdia MGM prináša spletitý milostný príbeh. Tracy a jej nastávajúceho delí od oficiálneho spečatenie ich manželských sľubov iba niekoľko desiatok hodín. Prípravy prebiehajú priam idylicky a všetko pôsobí nablýskane. Jediný, kto môže narušiť deň sobáša, je bývalý Tracyin manžel Dexter (Bing Crosby), ktorý sa prekvapivo presťahoval do susedstva. Čas sa kráti a ak chce Dexter naozaj Tracy dokázať, že stará láska nehrdzavie, má poslednú šancu. Na presviedčanie však nebude sám, novinár pracujúci pre tabloid Spy (Frank Sinatra) je ďalším na zozname nečakaných hostí.
Obsadenie veľkých mien zo sveta hudby už naznačuje, že na piedestál kvalít Vznešenej spoločnosti staviam hudobnú zložku, čo sa pri muzikáli hádam aj patrí. Grace Kelly sa ako nespeváčka na jej poslednú rolu v hereckej kariére pripravovala na hodinách spevu skoro celý rok. A napriek tomu, že sa žiadneho sóla od nej ako hlavnej postavy nedočkáme, v duetách nikomu uši nepíli, práve naopak.
Film prináša naozaj milé prekvapenia – spievajúcu Grace Kelly lúčiacu sa s kariérou v Hollywoode, hudobnú hviezdu Franka Sinatru a azda najvýraznejšiu postavu jazzovej hudby Louisa Armstronga. Žiaľ, okrem mierne nalomených vzťahov smotánky pokrivkávajú miestami aj herecké výkony a scenár. Oproti Príbehu z Filadelfie a Katharine Hepburn v role Tracy chýba anjelskej tvári Grace Kelly čosi živočísne, čo by pôsobilo dôveryhodnejšie vzhľadom na vlastnosti jej postavy. Podobne je to aj s jej ex-manželom Dexterom, ktorý v stvárnení Caryho Granta vo Filadelfii bude ťažko hľadať konkurenta. A obávam sa, že ho v Bingovi Crosbym nenašiel. Pôvodná filmová verzia je o čosi šikovnejšia i v podaní humoru či ironického podpichovania prostredníctvom dialógov. Skresanie počtu scén na úkor hudby je miestami citeľné a dejová línia sa tým nevyhnutne stáva banálnejšou.
Často sa pri remakeu dostávame k otázke, či bol naozaj potrebný? V tomto prípade si dovolím tvrdiť, že áno. Príležitosť vidieť pokope mená známych osobností, ktoré sa na konci zlatej éry Hollywoodu podarilo zhromaždiť v tomto elegantnom muzikáli, sa jednoducho neodmieta. A ak by propagácia skvelej hudobnej zložky mala byť čo i len jediným dôvodom k remakeu, tak opodstatneným.
Vanessa Suchá, študentka 2. ročníka
Nízke kvality vysokej spoločnosti
Filmovým muzikálom sa počas päťdesiatych rokov 20. storočia skutočne darilo. Nepýšili sa iba originalitou, ale neraz aj skvelým hereckým obsadením: Gene Kelly, Judy Garland, Ginger Rogers či Fred Astaire a mnohí ďalší predstavitelia hlavných úloh sa zaslúžili o zvýšený záujem publika prísť do kina práve kvôli nezabudnuteľným tanečným číslam a skvelým piesňam, ktorých kombinácia bola aspoň nachvíľu schopná vytrhnúť amerického diváka spod nánosov reality a zabaviť ho aj napriek prevládajúcemu strachu zo Studenej vojny. Podobným prípadom bola aj adaptácia hry Philipa Barryho The Philadelphia Story z prostredia vyššej vrstvy s názvom Vznešená spoločnosť (1956). O jej „nesmrteľnosti“ by sa však po sedemdesiatich rokoch od premiéry dalo diskutovať – nie každému muzikálu sa totiž podarí zapôsobiť na diváka aj po toľkých dekádach a Vznešená spoločnosť je toho azda najlepším príkladom.
Šarmantná nevesta Grace Kelly, jej ex-manžel sympaťák Bing Crosby, nenahraditeľný Frank Sinatra v role novinára a budúci ženích John Lund sa nešťastnou zhodou okolností (pod okolnosťami treba chápať nerozvážnosť a detinskosť hlavnej predstaviteľky) ocitnú v milostnom štvoruholníku len jeden deň pred svadbou. Milionárska dcérka z Rhode Islandu Tracy Lord sa zaplieta do zbytočných problémov, komplikuje si dôležité životné rozhodnutia a snaží sa z mnohých situácií vycúvať, hoci si ich spôsobila svojím chaotickým konaním sama. Je väčšmi než pochopiteľné, že krásnu (aj keď pravdu povediac po hereckej stránke ničím výnimočnú) Tracy opaľujú všetci traja mužskí predstavitelia, vymieňajú si medzi sebou dialógy prekypujúce flirtom a snažia sa na ňu čo najviac zapôsobiť. To, čo mi osobne však nejde do hlavy, je fakt, že sa Tracy necháva zviesť na tieto morálne neakceptovateľné chodníčky. Hoci sú vo svete dobre známe prípady zdupkania z vlastnej svadby, teda zajačích úmyslov, zvažovanie vlastného rozhodnutia a nadmerné pitie alkoholu iba pár hodín pred svadbou sa len ťažko dajú vnímať ako niečo komické.
Jedno z mála pozitív muzikálu je jeho tempo – tým, že sa celý dej odohráva počas dvadsiatich štyroch hodín, dej ubieha aj napriek pomerne nudnej zápletke prekvapivo svižne. Ďalším ozvláštňujúcim aspektom filmu je cameo legendárneho Louisa Armstronga, ktorý so svojou kapelou hrá na jazzovom festivale neďaleko rodinného domu Tracy Lordovej – Armstrong prebúrava štvrtú stenu, sarkasticky komentuje situácie s pohľadom upretým priamo na divákov a svojimi občasnými vystúpeniami dodáva filmu výnimočný hudobný šmrnc, ktorý by inak asi postrádal.
Aj napriek tomu, že sa hlavná hrdinka pôvodne snažila dokázať podliezavému novinárovi (Frank Sinatra), že sa všetci o bohatšej vrstve spoločnosti mýlia, jej činy v druhej polovici deja dokázali presný opak: z filmu vyjdeme s rovnakým, ak nie aj horším názorom a stále pretrvávajúcimi predsudkami voči ľuďom, čo mali väčšie šťastie a narodili sa do majetnejšieho prostredia a rodiny poskytujúcej ekonomicky výhodné zázemie. Ako môžeme súcitiť s dievčatkom, čo dostalo to, čo vždy chcelo, no nikdy sa nedokázalo správať ako dospelá ľudská bytosť, ktorá by bola ochotná brať ohľad na city druhých? Rovnako ako Tracy Lord, tak ani Vznešená spoločnosť ako taká nedosahuje to, čo si zaumienila – muzikál z prostredia „tých tam hore“ bude o pár rokov pravdepodobne úplne zabudnutý, pretože nám v dnešnej dobe nepodáva skutočne nič inšpiratívne.
Tereza Kravecová, študentka 2. ročníka
