Čo v roku 2019 najviac rezonovalo medzi študentami Audiovizuálnych štúdií?

Do nového roka vchádzame výbermi toho najlepšieho, čo priniesol rok 2019. Rebríčky študentov KASu sa ohliadajú za filmami, seriálmi, aj videoklipmi, ktoré najviac rezonovali počas uplynulého roku a boli jeho dôležitými míľnikmi na poli audiovízie.

• Adéla Šperková, 1.roč.

CANDY (videoklip k písni Štěpána Urbana) - citlivě natočený videoklip, který vyvolává emoce a naprosto koresponduje se samotnou skladbou. Krátký film, který se snaží říct nemálo věcí odehrávajících se v lidském nitru a předat emoce zamilovanosti, které zná jednoduše každý.

Děti mrtvých (film, r. Kelly Copper, Pavol Liska) - buď člověk patří mezi část, která film dokouká do konce, nebo ne. Humor, který nechápe každý. Záběry, které občas až vyvolávají pocit znechucení. Dobrá satira na svět okolo nás. Byla jsem mezi pár odvážlivci, kteří na karlovarské projekci vydrželi až do konce závěrečných titulků.

Karel, já a ty (film) - debut Bohdana Karáska, který asi nesedne každému, protože člověk musí mít na takhle laděný film náladu. Moje nálada a projekce filmu se ovšem jeden srpnový večer setkaly a mě film dostal. Zachycuje silné emoce, se kterými si lidé potýkají v mezilidských vztazích. A krom slz je divák nucen se občas zasmát, protože některé dialogy jsou absurdní na tolik, že je jasné, že jsou uskutečnitelné i ve světě mimo plátno.

Casual (seriál) - čtvrtá a finální série, která přišla. Možná není tak dobrá jako první dvě, ale člověka něco nutí zjistit to, jak si povedou postavy i teď. A hlavně, jak to s nimi skončí, protože podobnou frekvenci průšvihů má v životě občas každý.

Euforie (seriál) - upřímně mě vyděsilo, že seriál je o lidech, kteří jsou o rok mladší než já. A krom pocitu, že nevratně stárnu se dostavil také pocit, že by se mohli v životě dít i horší věci. Naprosto fascinující záběry, které jsou barevné a chvílemi přechází až do abstrakce.

Terapie (seriál) - HBO klasika, která člověka je schopna zasáhnout někde uvnitř, i když jde jen o dialogy v jedné (a pořád stejné) místnosti. Jako ve všech sériích bylo podstatné obsazení, které se ovšem povedlo a člověk měl pocit, že žije příběh s postavami – chvílemi je problém si uvědomit, že nejde o dokument, ale o ryzí fikci.

Vánoce u našich (seriál) - seriál si vtipně bere jako hlavní námět něco, s čím se potýká spousta lidí. Severské prostředí pak diváka baví díky tomu, že je vizuálně příjemné. Najít si partnera pro život za 24 dní jen proto, že se to pod vás očekává je velká výzva, které asi nechce nikdo dobrovolně čelit. Hlavní hrdinka si s tím ovšem poradí a udělá z celé věci až bojovou misi.

• Barbora Nemčeková, 4.roč.

Najlepšie filmy (nikdy si neviem narýchlo spomenúť, takže áno, tieto filmy sú z posledných 3 mesiacov, na poradí nezáleží):

FREM (r. Viera Čakányová) - sedemdesiattriminútová dokumentárna esej meditatívne a (zdanlivo!) odosobneným snímaním reflektujúca krízu ľudstva na niekoľkých úrovniach je v slovenskej (dokumentárnej) tvorbe radikálne bezprecedentným filmom, ktorého emocionálne pôsobenie je nutné po vzhliadnutí spracovávať dlhší čas.

Jaroslav Kučera Deník - https://www.kinecko.com/rozpohybovane-svedectva-o-krase/

Zbohom, synu (r. Xiaoushai Wang)– vývoj čínskej spoločnosti a niekoľkých generácií rodín zdanlivo na pozadí príbehu straty jediného dieťaťa. Agitovala som zaň v študentskej porote Be2Can.

Ta která vstupuje do moře (r. Leonid Osyka, 1965) – klenot videný v Jihlave. Šestnásť minút očarenia výjavmi z pláže: telá, mušle, piesok - hra a hlavne úplné ticho.

Seriály:

Druhá séria Fleabag-u - vtipnejšia, vycibrenejšia a nečakane srdcervúca. Geniálne búranie štvrtej steny, výborné herectvo a (na dlho očakávané série nezvyčajne) dôstojne krásny záver.

Klipy:

FKA twigs - home with you - Úpenlivo očakávaný album Mary Magdalene prišiel aj s krásnym videoklipom, v ktorom sa o réžiu aj choreografiu postarala FKA Twigs. Mary Magdalene would never let her loved ones down.

najhoršie: Dôverný nepriateľ (r. Karel Janák)– Koľkokrát sa Gabriela Marcinková *musí* pred kamerou vyzliecť v česko-slovenskej mainstreamovej variácii na thriller, kde v hlavnej úlohe figuruje úzkosť z umelej inteligencie?

• Michael Papcun, 4. roč.

Z roku 2019 mi najviac v pamäti utkvela snímka Midsommar (r. Ari Aster) oživujúca subžáner folkhororu v plnej sile a zároveň ponúkajúca komplexný obraz rozkladu vzťahu. V téme rozkladu vzťahov sa v tesnom závese drží snímka Noaha Baumacha Marriage Story (r. Noah Baumach). Ak v predošlých filmoch režisér pripomínam Woodyho Allena, tentokrát sa blíži k medziľudskej pálčivosti filmov Johna Cassavetesa. Najvrchnejšiu filmovú trojku uzatvára kriticko-parodická zombie hra Jima Jarmuscha Dead Don´t Die oživujúca schopnosť spoločenskej reflexie zombie filmu známej už z čias Georga A. Romera a pohrávajúca sa s letargickým tempom, ktoré referuje k pomalosti zombies, aj k dramaturgii starých exploatačných snímok.

Ďalej nemôžem opomenúť skvelú retrotriádu Once Upon a Time in Hollywood Quentina Tarantina, Ford v Ferrari Jamesa Mangolda a Irishman Martina Scorsesseho. Spomienky na vyfantazírovaný Hollywood, žánre a podoby westernu, exploatačných snímok, pretekárskych filmov a gangsterky prinášajú rozprávačsky opojné, sebavedomé drámy s rozsiahlymi interpretačnými poliami.

V seriálovej oblasti je nezabudnuteľná Euphoria - temný, otvorený a mimoriadne aktuálny coming of age seriál a Mindhunter revidujúci americkú posadnutosť sériovými vrahmi.

Čo sa videoklipov týka, (audio)vizuálnu identitu pop music v roku 2019 definovali FKA Twigs, Yung Lean, Danny Brown, Billie Eilish, Weyes Blood, 100 gecs, JPEG Mafia a Flume. Enjoy!

Apendix: Star Wars: Vzostup Skywalkera (r. J. J. Abrams). Nie je tým najlepším, čo sme mohli za rok 2019 vidieť, ale mix nespokojnosti a rozčarovania rôznych skupín fanúšikov, geekov, nerdov aj akademikov vytvoril jednu z najstrhujúcejších, najpodnetnejších a najzábavnejších filmových diskusií tohto roka.

• Matej Sotník, 5. roč.

Sedem filmov siedmich radikálne autorských režisérok: 

https://kapital-noviny.sk/sedem-filmov-siedmich-radikalne-autorskych-reziserok/

• Adam Straka, 5. roč.

1. Vtedy v Hollywoode (r. Quentin Tarantino)
Pri prvej skúsenosti išlo o veľmi príjemný, takmer oddychový zážitok zo sledovania pomerne neklasickej tarantinovky. Po viacnásobnom vzhliadnutí a neustálom premýšľaní nad všetkými rovinami filmu sa prvotné sympatie zmenili na obdiv až lásku k najzaujímavejšiemu a vo viacerých aspektoch najhlbšiemu filmu, ktorý Tarantino natočil.

2. Zbohom synu (r. Wang Xiaoshuai)

30 rokov. Ani toľko nemusí stačiť na vyrovnanie sa so stratou toho najcennejšieho. Tak, ako sa manželská dvojica po smrti svojho syna nevie adaptovať na meniace sa okolie, rovnako aj pre divákov je takmer nemožné zorientovať sa v naratívnej štruktúre, ktorá kladie dôraz viac na emočné prežívanie, než na logiku.

3. Bedári (r. Ladj Ly)
Ak by sme hľadali charakteristiky minulého roka, jednou z najvýraznejších by bola rebélia mladých voči nefunkčným spôsobom fungovania sveta (viď. Greta Thunberg). Rovnako aj viaceré z minuloročných festivalových filmov sa niesli v znamení vzbury nastupujúcej generácie voči prevládajúcim konvenciám a zastaraným hodnotám. Pri spomenutí tohto motívu sa mi ako prvá vybavuje záverečná scéna z filmu Bedári od debutanta Ladja Lya, ktorá patrí k najintenzívnejším audiovizuálnym momentom minulého roka. Adaptácia Hugovho príbehu sa diametrálne odkláňa od romantickej predstavy povstania utláčaných.

Nedá mi nespomenúť:
Síce sa nejedná o audiovizuálne dielo, no rýchly kvalitatívny nárast podcastov považujem za najdôležitejšiu udalosť zo sféry naratívno-umeleckých vyjadrovacích prostriedkov. Pre začiatok odporúčam investigatívnu dokumentaristiku v podobe seriálov ako The Bellingcat Podcast o zostrelení lietadla MH17 či Matematiku zločinu od reportérky Magdaleny Sodomkovej a dokumentaristky Brit Jensen.