Konfrontácie 2021: Návrat (réžia Monika Mahútová)
Divák vhupne in medias res do deja a znenazdajky sa ocitá na sedadle idúceho auta. Spoločnosť mu robia traja ďalší pasažieri. Skúmavo na nich hľadí, snaží sa dovtípiť, kto sú, kam smerujú. Nič o nich nevie. A, ako sa ukáže, ani oni nevedia nič o sebe navzájom.
Svetová pandémia meniaca kurz našich dní poznačila aj záverečné práce minuloročných bakalárov, keď dostali za úlohu reflektovať situáciu. Režisérka Monika Mahútová sa rozhodla v krátkometrážnom filme Návrat spracovať nedobrovoľné dobrodružstvo Lucie, Matúša a Emila – kolegov nútených spoločne stráviť karanténu po návrate zo zahraničia. Zadaná téma tak bola splnená a poskytla základ pre realistickú motiváciu zápletky. Pandémia tvorí akýsi background, pred ktorým sa vynárajú motívy hlbšieho, oveľa trvácnejšieho charakteru.
Zdanlivo jediné, čo trojicu spája, sú neprekonateľné rozdiely. Rozličnosť charakterov vyzdvihuje prostredie teraz už opusteného domu Matúšovej babičky. Poznamenáva, že tam chodieval každé leto a nechápe, ako to mohol vtedy vydržať. Ukáže sa, že isté veci sa nemenia. Zo súčasného pohľadu izolovaný spôsob života našich predkov sa napriek moderným technológiám umožňujúcim spojenie s okolitým svetom pretavuje do osamotenosti protagonistov. Každý osve dostáva možnosť návratu k sebe samému. Je to návrat tichý, prerušovaný iba zvukmi okolitej prírody. Slnkom zaliate reálie pôsobia priam terapeuticky, svetelné lúče prenikajú škárami múrov, ktoré si okolo seba vybudovala každá z postáv.
A podobne ako Matúš odkrýva igelitmi zabalený nábytok, začnú aj hrdinovia postupne odkrývať vrstvy svojich osobností. Nachádzanie cesty k sebe je kľukaté. Matúš na nej svojou bezprostrednosťou spácha mnoho prešľapov, no jeho dotieravosť sa stane katalyzátorom dávajúcim veci do pohybu. Vzájomné spoznávanie sa začína, kopírujúc reálny život, prezrádzaním náhodných faktov. Ich súhrn nám totiž dáva pocit, že o človeku už čosi vieme. Fakty neskôr prerastú do priznaní súkromnejšieho charakteru, postavy sa otvárajú nielen sebe navzájom, ale aj divákovi. Ich charakter sa postupne prehlbuje, škatuľky v podobe mladej ženy majúcej pomer so šéfom, či rozmaznaného synátora sa pomaly rozkladajú. S emóciami sa nepracuje formou dramatických slovných výbuchov či škandalóznych odhalení. Ide o uvoľňovanie pozvoľné, vláčne, prihliadajúce na malé množstvo času stráveného v izolácii. Po ukončení karantény preto z domu neodchádzajú kompletne noví ľudia, lež osoby, ktoré odťažitosť a rezervovanosť premenili v pochopenie.
Návrat tvorí harmonicky fungujúci celok. Napriek krátkemu premietaciemu času mu nechýbajú silné momenty, príjemný inštrumentálny hudobný motív či kostýmové riešenie napĺňajúce nielen estetickú, ale aj naratívnu funkciu. Režisérsko-scenáristickej dvojici sa podarilo vytvoriť trojrozmerné charaktery zasadené do prostredia, kde je príroda rovnocenným partnerom. Svetlo dáva tvar nevysloveným myšlienkam, zatiaľ čo tma ponúka bezpečný úkryt potrebný v momentoch, keď dovolíme iným nazrieť do nášho vnútra. Film je v skutočnosti návratmi hneď niekoľkými. Zo zahraničia, k sebe samému, k jednoduchému spôsobu života a v neposlednom rade citlivosti voči okolitému svetu.
Žofia Ščuroková, študentka 2. ročníka
