Konfrontácie 2021: Sami (réžia Ondrej Hraška)

Snímka Sami z roku 2020 prináša zaujímavé a citlivé spracovanie témy vzťahu mladého otca a syna. Ústredný hrdina Samuel Gábor (Peter Ondrejička) odchádza na výlet so svojím synom bez partnerky, a tak na výchovu zostáva sám so svojou matkou. Zo začiatku je teda divákovi predstavené narušenie konvencie matiek, ktoré zostávajú na výchovu dieťaťa samy po tom, ako dieťa otec opustí a výchovu prenechá partnerke.

Názov implikuje meno hlavného hrdinu Samiho Gábora, zároveň však poukazuje na pocit vyvolaný absenciou jedného z rodičov. Je nám predstavený príbeh, kde zostali v rámci najužšieho kruhu rodiny otec a syn sami. Pocit samoty je prítomný aj u matky Samuela. Na výlet prichádza bez manžela, čo vytvára zdvojený motív neprítomnosti najbližšieho partnera.

Dej sa odohráva v priebehu jedného dňa. Samuel ide so svojím synom a matkou na chatu v lese, aby oslávili narodeniny najmladšieho člena výletu. V rámci tohto trojgeneračného stretnutia je vykresľovaná psychológia postáv a aj vzťah medzi nimi. Repliky napriek krátkej minutáži hĺbavo obsiahly nálady, rozpoloženie a načrtli prehistóriu postáv. Napriek mierne neadekvátnej reakcii Samuela na otázku o štúdiu, kde bolo načrtnuté nedobrovoľné ukončenie školy, je veľmi citeľná blízkosť medzi ním a mamou. Je pravdepodobné, že v minulosti oboch postáv sa odohrali negatívne alebo náročné situácie a tie navzájom veľmi stužili ich vzťah.

Vďaka informácii o Samuelovom absentujúcom otcovi a ich nefungujúcom vzťahu je jeho motivácia byť tam pre svojho syna v role otca o to pochopiteľnejšia. Samuel sa snaží udržať pokope zvyšky rodinného kruhu a pokračovať vo fungovaní, aby vytvoril prosperujúce prostredie pre syna, napriek tomu, že je evidentné, že vzor vo svojom vlastnom otcovi hľadať nemôže.

Na malom časovom úseku sa však podarilo okrem vykreslenia vnútorného prežívania hlavného protagonistu zobraziť aj jeho nedostatky vo výchove. Vidíme snahu o čo najlepšie zvládnutie roly otca, no v mikro-momentoch sú prítomné aj zaváhania z jeho strany na podčiarknutie veku a neskúsenosti, napríklad v scéne, keď ponúka synovi pre neho nevhodné jedlo.

Formálna stránka filmu miestami pôsobila snovo. Realita sa mieša so spomienkami na momenty idylky, čomu pomohlo aj zmäkčenie okrajov glitch filtrom. Avšak ani útek na odľahlú chatu neodstránil činy minulosti a neprajná realita sa vo filme zhmotnila za prítomnosti policajných svetiel. Miesto, kde mohol byť Samuel naplno otcom, ktorý jemu v živote chýbal, sa razom mení na trpkú konfrontáciu s vonkajším svetom. Na pomedzí týchto dvoch svetov však naďalej zostáva nevinné dieťa, a to musí nedobrovoľne znášať konflikty rodičov, tak ako tomu bolo aj generáciu pred ním.

Mária Pinčeková, študentka 3. ročníka