Nový model Zelenkovej reflexie
Český režisér Petr Zelenka aj po troch desaťročiach aktívnej kariéry stále patrí, čo sa týka českej kinematografie, k tým najzaujímavejším tvorcom. Za ostatné roky natočil filmy ako Knoflikáři, Rok diabla alebo Karamazovci. Jeho ostatné filmy sa často pohybovali na hranici žánru komédie a drámy, čím dokázali zaujať aj široké publikum. Na rozdiel od čisto komerčných titulov sa Zelenka vždy snažil vo svojich filmoch preniesť na plátno postrehy a pocity z reálneho života (či už ukázať divákovi všetky ťažkosti pri snahe vytvoriť film na domácej pôde vo filme Stratení v Mníchove, alebo reflektovať životy ľudí z rôznych spoločenských vrstiev a generácií – Samotári, Príbehy obyčajného šialenstva). Práve snahu reflektovať prináša aj do filmu Modelár, tentokrát však režisér vstupuje do žánrovo málo prebádaných vôd.
Príbeh najnovšieho filmu Zelenka stavia okolo postavy Pavla (Kryštof Hádek) – ten po rokoch strávených v zahraničí musí ozrejmiť nevyriešený prípad mŕtvej priateľky. Nato však potrebuje nájsť osobu zastávajúcu spravodlivosť, ktorá sa podľa neho môže nachádzať práve v rodných Čechách. S prvým krokom mu pomáha vedľajšia postava prezývaná Plech (Jiří Mádl). Venuje sa lietaniu dronov, ktoré sa v príbehu Pavla stávajú akousi vstupenkou do sveta politiky. Tento svet sa ale počas niekoľkých rokov Pavlovej neprítomnosti zásadne oddialil od ideálov spravodlivosti, demokracie a čestnosti. Pre nastolenie poriadku v krajine, aj v jeho duši, musí prísť so zúfalým krokom, ktorý môže potenciálne zmeniť chod celého sveta.
Divákovi znalému Zelenkovej tvorby môže byť už z krátkeho popisu deja jasné, že tentokrát režisér uchopil dielo z celkom inej perspektívy. Zatiaľ čo v ostatných filmoch dokázal podať tému fetišizmu, alkoholizmu alebo nevery prístupnou a pomerne humornou, ale stále hodnotnou formou, tu sa Zelenka vrhá do žánru psychologického thrilleru stojaceho na základoch súčasného politického života. Navyše prichádza s nápadom pracovať s postavami inak ako predtým. Doposiaľ sme pri jeho filmoch nemohli nájsť hlavnejšiu postavu, keďže v každom filme Zelenka detailne vykreslil niekoľko dejových liniek rôznych postáv, ktoré dohromady skladali jeden celistvý príbeh. V Modelárovi však prichádza s hlavnou postavou, ktorá v príbehu slúži ako oči a ústa diváka. Celý film sa ako diváci od Pavlovej postavy neodtrhneme, čím sa dostávame do zaujímavej situácie, v ktorej sme nútení vstúpiť do filmu v podobe nepopísaného papiera čakajúceho na odpovede a nové poznatky, tak ako hlavný hrdina.
Zmena prichádza i v oblasti vizuálu filmu. Tragikomický žáner kombinovaný s autentickosťou si vyžadoval reálne svietenie scén. V psychologickom trileri sa však Zelenka uchyľuje k temnejším kamerovým filtrom, ktoré navodzujú dojem falše a zloby, ktorá sa celým filmom tiahne a postupne stupňuje. Navyše tým tvorcovia u divákov navodzujú pocit úzkosti a bezvýchodiskovosti, ktoré máme s hlavným hrdinom zdieľať.
Nakoniec zostáva podotknúť jednu vec. Aj keď Zelenka odchádza od svojej zavedenej formy narácie, ktorá je pre neho taká špecifická, stále je (čo sa týka českej tvorby) žáner psychologicko-politického trileru originálnym nápadom (ak neberieme do úvahy filmy ako Gangster Ka alebo Príbeh kmotra, ktoré sa však snažili viac zlo glorifikovať než odsudzovať). Snaha apelovať, zbytočne neutešovať a bez ružových okuliarov divákovi natvrdo povedať krutú holú pravdu robí zo Zelenkovej novinky film hodný jeho talentu a mena.
Samuel Jurkovič, študent 1. ročníka
foto: filmcenter.cz
