O dobrej a zlej guľovačke

V úvode Medenej veže (1970) traja „horali“ ( Štefan Kvietik,  Ivan Rajniak, Ivan Mistrík), ktorí sa venujú vysokohorskému chatárskemu povolaniu, neodolajú pokušeniu a začnú guľovať opaľujúce sa krásky v bikinách na skalách pred chatou. Muži obdivujú ženy, je to chlapčensko/chlapské, zábavné a s trochou erotického vzrušenia. Jedna guľa jarného snehu trafí krásavicu (Emília Vášáryová), ktorá vďaka tomu nechtiac vyruší  vyhrievajúceho sa  hada, uštipne ju a jeden z „horalov“ (Štefan Kvietik) jej vzápätí ranu ošetrí. Výmena pohľadov, strih a lavína udalostí sa nedá zastaviť -  svadba,  podozrenie z nevery, možná vražda, samovražda. Eufória z jarnej guľovačky sa zmení na katastrofu. Z jednej nevinnej zábavy sme svedkami niekoľko zničených osudov.

Toto je dobrá guľovačka.

V Orliom pierku (1971) práve prepustení  trestanci-horali (Ivan Rajniak, Ivan Mistrík), ktorí za mrežami strávili dva roky, začnú sa guľovať na zasneženom malomestskom námestí pred väznicou – „ako  malí chlapci“. Nešťastnou náhodou zasiahnu chodkyňu, ktorej sa rozsype sieťka s jablkami, policajt im pohrozí a obidvaja opäť slobodní muži rýchlo utečú. Vzápätí sa ocitnú medzi fašiangovými maskami pod Tatrami. A potom sa už odvíja rozprávanie o tom, ako sa nemôžu vrátiť naspäť na vytúžené miesto - na chatu.

Na prvý pohľad je zrejmý účel guľovačky – podtrhnúť pocit slobody. Ale bez ohľadu na postavy.

Akoby Rajniaka s Mistríkom obsadili do rolí školákov, ktorí vybehli po pár hodinách vyučovania zo školy a oddali sa „šanteniu“. Pritom obidvaja strávili  spoločne dva roky v cele, bez alkoholu, bez žien, bez hôr. Keby scenárista Ivan Bukovčan sledoval viac než efekt a lacný účel vnútorný svet prepustených väzňov, tak by ich kroky skôr nasmeroval  do najbližšej krčmy než k dôrazu na radosť zo snehu.

Niežeby Ivan Rajniak s Ivan Mistríkom od Medenej veže zabudli guľovať či Martin Hollý inscenovať pred kamerou, ale je to zlá guľovačka – lebo je omylom, zodpovedá želaniu scenáristu, nie postavy.

Václav Macek, pedagóg na KAS

  • Nie každý žáner a všetky postavy potrebujú realistické motivácie. Aj o úlohe realizmu vo filme sa môžete dozvedieť u nás na Katedre audiovizuálnych štúdií. Informácie o aktuálnych prijímačkách nájdete TU.