Osvietenie

Keď sa v dôsledku koronakrízy zmenila výuka na Filmovej a televíznej fakulte na dištančnú, so študentmi druhého ročníka sme celkom plynule presunuli Seminár analýzy filmu do online prostredia. Na štylistickú a naratívnu analýzu si vyberáme filmy, ktoré sa nám vidia formálne zaujímavé a provokatívne. Ak nejakým spôsobom súvisia so stavom sociálnej izolácie, v ktorom sme sa ocitli, o to lepšie. Každý týždeň prostredníctvom videohovorov so študentmi diskutujeme o ich priebežne zasielaných písomných prácach, z ktorých sa po spätnej väzbe od kolegov stávajú zárodky budúcich štúdií. Jeden z prvých filmov, ktorému sme sa venovali, je Osvietenie režiséra Stanleyho Kubricka. Dozaista nejednému z nás počas predĺženej domácej izolácie napadlo, či by sa pri sústredenej práci na svojom rukopise mohol premeniť na šialeného Jacka. A tak prekonávame izoláciu pokračovaním v spoločnej práci. Matej Ambroš sa vo svojej analýze zameral na funkcie a charakteristiky mizanscény tohto filmu.

Katarína Mišíková

 

Štýlotvorné prvky mizanscény v Osvietení

 

Osvietenie režiséra Stanleyho Kubricka je jedným z najznámejších hororov filmovej histórie, v mnohých kruhoch tiež považovaný za klasiku tohto žánru. Adaptácia knižnej predlohy Stephena Kinga vyniká mnohými výraznými štylistickými prvkami. Tie sú, okrem iného, implementované aj prostredníctvom práce s mizanscénou.

Jedným z najvýraznejších motívov predstavuje podvojnosť, ktorú Kubrick vnáša do snímky pomocou niekoľkých sémantických a vizuálnych postupov. Myšlienku existencie dvoch verzií sveta vo fabule Osvietenia načrtávajú už prvé zábery filmu. Pri ceste Jacka autom pomedzi odľahlo pôsobiace horské oblasti môžeme pozorovať aj veľké jazero. Prekrýva takmer celú dolnú polovicu obrazu a ponúka zrkadlový odraz scenérie nad ním. Práve zrkadlá sú najexplicitnejším prvkom, súvisiacim s motívom podvojnosti. V priestoroch hotela sa vyskytujú veľmi často, najmä v momentoch, kedy sa prejavuje Jackovo šialenstvo. Kamera niekedy volí zábery priamo na odraz, inokedy sú zrkadlá do mizanscény zakomponované nenápadnejšie. Hustá frekvencia ich výskytu neustále pripomína myšlienku existencie dvoch odlišných svetov v súvislosti s Jackovou premenou na niekoho, kým nie je.

Zrkadlá niekoľkokrát premosťujú aj iné znaky podvojnosti. Cez zrkadlový odraz je odhalená odvrátená strana tajomnej ženy v izbe 237. Svoje „alter-ego“ má aj malý Danny, a to vo forme jeho imaginárneho kamaráta Tonyho. Ich spoločnú komunikáciu v jednej scéne kamera tiež zaznamenáva cez zrkadlo. Neopomenuteľným prvkom je tiež krvavý nápis „REDRUM“, a teda zrkadlovo otočené slovo „MURDER“, v preklade „VRAŽDA“. Podvojnosťje badateľná aj pri labyrinte, ktorého zmenšený model sa nachádza v interiéri hotela, pri duchoch sestier dvojčiat, či pri ich otcovi Gradym, ktorý zastáva pozíciu Jackovho alter-ega z minulosti. Zrkadlový efekt Kubrick aplikuje aj v záberových kompozíciách. Tie veľmi často oplývajú symetriou pravej a ľavej časti, docielenou pomocou kamerového snímania aj usporiadania mizanscény.

Ďalšie motívy, spájajúce prácu s mizanscénou a tú s kamerou, sú vizuálne vplyvy prostredia. Chodby hotela snímané širokouhlým objektívom pôsobia dojmom nekonečnosti, nemožnosti uniknúť. Vytvára sa tak paralela medzi hotelom a labyrintom vedľa neho. Prostrediu je tým zároveň dodaný charakter zlovestného miesta. S tým súvisí aj práca s rekvizitami. V obrazových kompozíciách je častokrát možné vidieť označenia s nápisom „EXIT“, ktoré prezrádzajú nebezpečnú povahu lokácie. Ten istý význam nesú aj nože, v niekoľkých scénach visiace priamo nad Dannyho hlavou. Neistotu vzbudzujú aj na prvý pohľad náhodné chyby, týkajúce sa kontinuity. Stoličky medzi strihmi samé od seba miznú, len aby sa v ďalšom zábere znova objavili, Halloran otvára dvere do chladiacej miestnosti opačným smerom ako v predošlom zábere a vchod do labyrintu sa v strede filmu nachádza inde, než v jeho závere. Aj tento aspekt pridáva hotelu na profile nedôveryhodného a strašidelného prostredia. Špecifickú atmosféru vytvára Kubrick aj prostredníctvom farebnej a svetelnej štylizácie. V porovnaní so stereotypným ladením mizanscény vo väčšine starších ale aj súčasných hororových filmov je štýl Osvietenia výrazne odlišný. Namiesto temných zákutí sledujeme dokonale presvetlené chodby a miestnosti, často v upokojujúcej pastelovej farebnej palete. Ide o niečo komplexnejší spôsob navodenia hororovej atmosféry, a to cez vyvolávanie pocitu nedôvery voči tomu, čo divák vidí. Napohľad nevinne pôsobiace prostredie vzbudzuje napätie svojou nevyspytateľnosťou, podobne ako „prízraky“ a duchovia, nachádzajúci sa v ňom. Dve sestry, ich otec Grady, ale aj záhadná žena v izbe 237 (zo začiatku) nenaháňajú strach svojím výzorom alebo agresívnym správaním, čo platí pre mnohé iné hororové postavy. Strach pramení z nevyspytateľnosti ich neutrálnych výrazov, slušného správania alebo zvádzania.

Záhadnosť a potlačovaná explicitnosť je najvýraznejšou devízou pôsobnosti hororového ladenia Osvietenia, v čom zastáva veľkú úlohu aj mizanscéna. Atmosféra Kubrickovho filmu ostáva na poli žánru jedinečná aj po desiatkach rokov, vďaka čomu sa zaraďuje medzi najväčšiu klasiku.

Matej Ambroš, 2. ročník