Reportáž z VFF 2022

Študentky a študenti prvého ročníka bakalárskeho stupňa na predmete Kultúra písaného slova písali reportáž z podujatia Vysegrad Film Forum, na ktorom sa zúčastnili. Každý napísal svoju. Čítali sme si ich nahlas, debatovali sme o nich. A potom - opäť každý za seba - vytvorili mozaiku z pôvodných piatich textov. Bolo dovolené - ale iba tentoraz a už nikdy inokedy - kradnúť z textov spolužiačok a spolužiakov. Vzniklo päť mazaikových kompilátov. Zhodli sme sa, že sú kvalitnejšie než pôvodné úlohy. Jeden z nich, pracujúci s celými odsekmi pôvodných reportáží, si tu môžete prečítať:

Inšpirácia, tvorba, zdieľanie

Deviaty ročník VISEGRAD FILM FORUM otvoril film nezávislej americkej režisérky Debry Granik – Nezanechať stopy, nasledovaný rozhovorom o filme s Janom P. Matuszyńskim, no myslím si, že tohtoročné filmové fórum stopu zanechalo. Simultánne s vyšehradským filmovým fórom prebiehal v Bratislave aj FEBIOFEST SK.

V rámci neho boli už šiesty rok organizované Bratislava Industry Days, ktoré sa vzhľadom na pandémiu konali hybridne. Obidve podujatia mali bohatý program: premietania filmov, prezentácie študentských pásiem, masterclassy a diskusie s odborníkmi.

FEBIOFEST kvôli prebiehajúcej situácii na Ukrajine priniesol aj špeciálnu sekciu venovanú práve filmom súvisiacim najmä s režimom v Kremli. Výťažok zo vstupného putoval na #KtoPomôžeUkrajine. Návštevníkom bolo umožnené vidieť dokumenty ako Nahovno práca (2021), Gorbačov. Raj (2020), Svedkovia Putinovi (2018) alebo aj hrané snímky Odvaha (2021) a Donbass (2018).

Študenti filmových škôl vyšehradskej štvorky, a tento rok sa k nim pridali aj srbská The Faculty of Dramatic Arts a arménska Yerevan State Institute of Theatre and Cinema, mali na podujatie voľný vstup, časť programu bola prístupná aj pre širokú verejnosť. Z vyšehradskej štvorky hovoríme o Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, Filmovej akademii Miroslava Ondříčka v Písku, Eszterházy Károly University v Egri a Krzysztof Kieślowski Film School University of Silesia v Katoviciach.

Domovskými kinami vyšehradského filmového fóra a festivalu FEBIOFEST SK boli bratislavské kino Lumière a kino Mladosť, no primárna a najväčšia časť programu, vrátane masterclassov s filmovými tvorcami a tvorkyňami, sa odohrávala v kine Lumière. Časť programu sa mala konať na území Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v Bratislave, nakoniec „zakorenila“ taktiež v kine Lumière, nakoľko veľká kinosála, ľudovo Klapka na filmovej škole v Bratislave prechádza momentálne rekonštrukciou.

Namiesto masterclassu s producentom Jimom Starkom The Role of the Producer in Independent Filmmaking, ktorý má na konte také hviezdy, akými sú Jim Jarmusch (Káva a cigarety) či Szabolcs Hajdu (Mirage) alebo Corneliu Porumboiu (La Gomera), sme sa potešili aj z náhradného programu – Varda podľa Agnès, autoportrét významnej francúzskej, pôvodom však z Belgicka, novovlnnej režisérky Agnès Varda.

Dokumentárna snímka režírovaná legendárnou Agnès Varda je posledná, ktorú za svoj dlhý život stihla natočiť. Dokument je sebareflexiou, obhliadnutím sa za šiestimi dekádami jej umeleckého pôsobenia, od filmov až k umeleckým inštaláciám. Okrem umenia nám približuje aj jej osobný život, nevyhýba sa téme starnutia. Pre relatívne nedávnu smrť autorky tesne po premiére jej autoportrétu film získava ešte väčšiu silu a emotívnosť.

Veľkú časť popoludňajšieho programu vo štvrtok tvorilo predstavenie študentských filmov Filmovej a televíznej fakulty VŠMU (Vysokej školy múzických umení v Bratislave) a arménskej univerzity Yerevan State Institute of Theatre and Cinema. V preplnenej kinosále sa najprv premietali krátke filmy študentov bratislavskej vysokej školy, ktoré časť divákov – pochádzajúca z tej istej školy – mohla poznať.

Žiaľ, filmy jerevanských študentov vyvolali istú nespokojnosť v publiku. Po niekoľkých filmoch z dovtedy plnej kinosály viacerí odišli a uvoľnené miesta boli obsadené divákmi, ktorí dovtedy sedeli na schodoch. Väčšina samozrejme zostala a s trpezlivosťou vyčkala na koniec premietania. Z publika sme aj napriek tomu niekoľkokrát zaregistrovali uštipačné poznámky v rýdzej slovenčine o kvalite arménskych filmov. Občasné zasmiatie sa na vtipných scénkach by sme síce radi pripisovali komediálnej akosti arménskych snímok, no asi skôr išlo o smiech zo zúfalstva. Ťažko však povedať, keďže človeka, ktorý sa smial, sme po zhasnutí svetiel v kinosále rozoznať nevedeli.

Študentské pásma v druhý deň trvania festivalu ozvláštnili arménske filmy z Yerevan State Institute of Theatre and Cinema, ale prvé v poradí boli „tie naše“. Výber premietaných hraných filmov bol skutočne pestrý – od surrealistického experimentu, ktorý nebol „na srandu králikov“, až po napoly dokumentárnu citlivú autorskú výpoveď; otvorenú spoveď o synovej homosexualite.

Večerný program bol ideálny pre fanúšikov kapely Pink Floyd, mohli vidieť ikonický film
v réžií Alana Parkera Pink Floyd: The Wall (1982). Dráma s animovanými scénami na základe zážitkov frontmana skupiny Pink Floyd, hudobníka Rogera Watersa.

Piatkové ráno otváral tentokrát nezrušený masterclass Eddyho Josepha, írskeho zvukového inžiniera. Joseph bol ústrednou postavou pri vytváraní mixáže zvuku do „bondoviek“ Quantum of Solace a Casino Royale či do filmového spracovania rozprávky britského spisovateľa Roalda Dahla: Charlie a jeho továreň na čokoládu, no za svoju vyše tridsaťročnú kariéru spolupracoval aj s Timom Burtonom, Bernardom Bertoluccim alebo Chrisom Columbusom. Chvíľu sme museli čakať, či sa nepodarí zaplniť kinosálu, no po štvrťhodine sa Joseph rozhodol, že by sme už mohli začať. Aj keď ma trocha mrzelo, že sa na udalosť neprišlo pozrieť viac ľudí, vďaka polovične naplnenej miestnosti bola komunikácia s majstrom aspoň trocha osobnejšia.

Počas svojej dvojhodinovej prednášky viedol s publikom rovnocenný rozhovor, ktorý ma osobne prekvapil väčšmi, než akákoľvek zaujímavosť zo strany tohto skúseného profesionála. Keďže som mala princíp masterclassu odjakživa zaškatuľkovaný ako jednostrannú výpoveď „učiteľa“ svojim žiakom, Josephov prístup ma veľmi potešil. Pýtal sa nás na postoje súvisiace s jeho brandžou a všetko s nami analyzoval do detailov bez akéhokoľvek náznaku potreby argumentovať o správnosti jeho vlastného názoru.

Aj zvukový majster sám bol prekvapený veľkým záujmom publika diskutovať o rôznych aspektoch práce v danej oblasti, no nechal sa unášať prúdom a tešil sa, že môže komunikovať s mladými študentami. Napriek tomu, že nám nestihol ukázať všetky vopred pripravené ukážky z jeho práce na dokonalej atmosfére zvuku vo filme, slušne poďakoval za ochotu zdržať sa ešte zopár minút navyše, čo samozrejme nikomu z nás nerobilo problém. Aj keď sama neštudujem zvukovú tvorbu, vtipné zákulisné historky o Josephovom strachu zo zobudenia sa do ďalšieho dňa pri spolupráci s Bernardom Bertoluccim mi naštartovali začiatok víkendu pozitívnym smerom.

Ako jeden z ďalších masterclassov s ochotným človekom by som spomenula sobotňajšiu
prednášku kostymérky Debry McGuire:“How To Create Iconic Character-Driven Costumes. Hneď na začiatku vytvorila uvoľnenú atmosféru s otázkou pre publikum, aby bola v obraze, k akým ľuďom hovorí, v hľadisku sedeli okrem ľudí zaoberajúcich sa kostymérstvom aj študenti rôznych odborov v rámci filmového umenia a niekoľko laikov. Súčasťou prednášky boli aj ukážky zo seriálov, na ktorých pracovala McGuire a obrázky s jej návrhmi oblečenia.

Keďže išlo viac o jej ponímanie zmyslu života než o prednášku o jej prácach, jednoznačne to mohlo byť užitočné aj pre niekoho, kto nepracuje v oblasti kostýmového dizajnu.

Meno kostymérky možno neznie povedome, no mohli sme ho zachytiť v titulkoch seriálovej klasiky Priatelia, vo filme 40 rokov a stále panic či Ted. Na túto sympatickú dámu sa prišla pozrieť plná sála a netrvalo dlho, kým očarila svojím šarmom.  Nikam sa nenáhlila, napriek tomu, že svoj príchod do Bratislavy podľa jej slov plánovala sedem rokov. Masterclass uviedla otázkami na obecenstvo, čím príjemne prekvapila. Chcela sa dozvedieť, s kým má tú česť a zistiť, či ide prevažne o študentov umeleckých odborov. Rozobrala tak „život na pľaci“, kostymérske povolanie, no značný čas venovala svojmu pohľadu na život umelca a dôležitosť jeho tvorby. Prišla nám odovzdať viac ako len report o jej pôsobení, čomu svedčilo aj nasledujúce želanie na konci prednášky: „Prajem vám, aby ste si všetci našli niečo, čím sa budete zaoberať, niečo, čo bude napĺňať vašu kreatívnu myseľ, a nech to robíte každý deň."

VISEGRAD FILM FORUM sa stal miestom, na ktoré sa chodia študenti učiť od majstrov a inšpirovať sa tvorbou rovesníkov. Je vidno, že tvorcovia fóra si dali záležať na organizácii aj na programe a nenechali divákov smädných po zážitkoch.

Účasť na tomto podujatí považujem za jednu z najdôležitejších za tento rok a vôbec, VFF si zaslúži priestor v kalendári každého, koho fascinuje film a jeho biotop.

Eszter Gajdoš, Tereza Kravecová, Vanessa Suchá, Maximilián Hrmo, Eduard Slamka, 1. ročník
 

foto: VFF, Karin Kissová