Rozhovor s Evou Križkovou

Na Kultúre písaného slova sa študenti učia písať rôzne literárne a publicistické útvary. Jedným z nich je i rozhovor. Študentka prvého ročníka Nina Ulická pripravila rozhovor s absolventkou našej katedry Evou Križkovou.

JEDNA ŽENA, JEDEN SVET, JEDEN ROZHOVOR

Eva Križková vyštudovala audiovizuálne štúdiá na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave a dnes je výkonnou riaditeľkou filmového festivalu Jeden svet. V nasledujúcom rozhovore nám povie viac o festivale, svojej práci vo filmovom priemysle a o sebe.

Ako ste sa dostali k festivalu Jeden svet?

S festivalom Jeden svet som v minulosti už spolupracovala na pozícii distribútorky, keď sme mu s našou distribučnou spoločnosťou Filmtopia, kde som predtým pôsobila, dodávali do programu dokumenty, ktoré sme mali v portfóliu. Priamo do organizačného tímu festivalu som sa však dostala tak, že som zareagovala na ponuku pracovnej pozície, na ktorú som narazila na internete a zaujala ma.

Môžete nám priblížiť vašu pozíciu výkonnej riaditeľky filmového festivalu?

Ako výkonná riaditeľka pracujem na festivale počas celého roka a mám na starosti jeho celkovú organizáciu. To znamená zabezpečenie financovania, obsadenie a koordináciu organizačného tímu, tvorbu a udržiavanie dlhodobej koncepcie, nadväzovanie partnerstiev a komunikáciu s partnermi, koordináciu programovej dramaturgie ako aj vyhodnocovanie a vyúčtovanie finančnej podpory donorom festivalu.

Festival sa minulý rok pre pandemickú situáciu presunul do online priestoru. Čo bolo najťažšie pri realizácii tohto špeciálneho ročníka?

Najťažšia bola dlhodobá neistota a nutnosť pohybovať sa vyše pol roka medzi niekoľkými možnými scenármi realizácie. Ako náhle sme sa rozhodli pre online verziu podujatia, išlo už všetko viac-menej hladko. Spočiatku pre nás bola pomerne náročná komunikácia a množstvo porád cez videokonferencie, keďže sme ináč veľmi spoločenská partia ľudí. Chýbal nám ten spontánny, každodenný, fyzický medziľudský kontakt.

Je tu pravdepodobnosť, že aj tento ročník bude ovplyvnený pandémiou. Cítite sa na túto možnosť v porovnaní s minulým rokom pripravenejší? Poučili ste sa prípadne z nejakých chýb?

Určite sme už tento rok pripravenejší. Musím povedať, že ten minulý bol až zázračne vydarený, takže o nejakých chybách, ktoré sa chystáme naprávať, sa nedá asi hovoriť. Každopádne tento rok už od začiatku komunikujeme s portálom DAFilms, s ktorým sa chystáme spolupracovať na sprístupnení filmov aj tento rok, a spoločne sa snažíme technicky zdokonaliť jeho ponuku tak, aby bola prístupnejšia na mieru festivalovým divákom.

Aké sú vaše kritériá pri výbere premietaných filmov?

Snažíme sa vyberať filmy so silným osobným príbehom a atraktívnou formou, teda obyčajne sú to víťazné filmy špičkových svetových festivalov ako IDFA, Berlinale, CPH:DOX či Sundance, ale zároveň prihliadame na to, aby pokrývali naše prierezové témy, ktorým sa venujeme aj v rámci odborných diskusií: vzťahy, nové technológie, klíma, politické režimy a migrácia.

Čo máte na vašej práci najradšej?

Filmy a stretnutia s ľuďmi. Sú to také hlbšie stretnutia, ktoré sú založené na objavovaní nových svetov, myšlienkových konceptov a nových spoluprác, ktoré vždy otvoria nové obzory. A všetkých nás spája práve obsah tých filmov, ktorému rozumejú a dokážu ho precítiť ľudia z ináč často rozdielnych svetov – či už geograficky, alebo zo sociálneho, ekonomického či iného hľadiska. Môžem potvrdiť, že tá trošku otrepaná fráza, že umenie spája, minimálne v prípade dokumentárneho filmu naozaj platí.

Vo filmovom priemysle sa pohybujete už niekoľko rokov. Čomu ste sa venovali pred organizáciou Jedného sveta?

Predtým som sa venovala vydávaniu a redakcii časopisu Kinečko a distribúcii v spoločnosti Filmtopia, kde som sa zameriavala tiež predovšetkým na dokumentárnu kinematografiu.

Čo vy a filmová tvorba?

Doteraz som nakrútila dva krátkometrážne filmy a momentálne pripravujem svoj prvý celovečerný dokument. Prvý „kraťas“ sa volal Vtáčnik alebo list developerovi. Bol o ulici, na ktorej bývam od svojich piatich rokov a nakrútila som ho na podnet vyhlásenia prvého ročníka online súťaže My Street Films, ktorý som s týmto filmom vyhrala. Druhý krátky film s názvom Boj som nakrútila na režijnom workshope s maďarským režisérom Bélom Tarrom v Lisabone. Dlhometrážny dokument Vtáčnik, na ktorom momentálne pracujem, spracúva tú istú látku ako môj prvý krátky film, len na väčšej ploche a okrem ľudí sa venuje viac aj lokálnemu vtáctvu a vytvára metafory medzi vtáčím a ľudským svetom.

Aké filmy ako diváčka preferujete?

Také, ktoré ma dokážu prekvapiť a poskytujú potravu mojej mysli a duši.

Aké filmové festivaly radi navštevujete?

Také, ktoré sa nehrajú na červené koberce, celebrity a limuzíny. Mám rada festivaly, ako je naša Fest Anča alebo 4 živly, kde sa spolu môžu stretnúť pri pohári piva filmári, študenti aj obyčajní diváci z rôznych kútov sveta a vymieňať si svoje skúsenosti a pohľady na svet bez ohľadu na svoj kariérny status. V zahraničí som podobnú atmosféru zažila napríklad na festivale v Palići v Srbsku alebo Curtas Vila do Conde v Portugalsku.

Aké sú vaše plány pre budúcnosť festivalu? Premýšľate o nejakých zmenách či vylepšeniach?

Okrem spomínanej spolupráce s portálom DAFilms tiež pracujeme na väčšej inklúzii programu festivalu – jeho sprístupnení pre znevýhodnených divákov (sluchovo a zrakovo znevýhodnených, cudzincov, ľudí bez domova, seniorov a ďalších).

Môžete nám prezradiť viac o pripravovanom 22. ročníku festivalu?

Tento rok by sme radi predstavili našim divákom prvý hybridný ročník. To znamená, že počnúc minulým rokom sme sa rozhodli pripraviť už každý rok pre divákov online program, a keď nám to pandemická situácia dovolí, ponúkneme im aj možnosť stretnutí v kinosálach, ktoré budú obohatené o rôzne špeciálne site specific bonusy. Každé živé premietanie bude realizované s ohľadom na prepojenie obsahu filmu, miesta, kde sa koná, a potreby komunity, pre ktorú sa koná. Stále totiž dúfame, že sa nám tento rok opäť pošťastí nadviazať s našimi divákmi aj ten pravý, nefalšovaný, medziľudský fyzický kontakt, na aký sme boli z festivalov zvyknutí.