Na anketovú otázku Skúmame film. Môžeme hovoriť o filmovej vede? odpovedali viac i menej vážne pedagógovia a študenti Katedry audiovizuálnych štúdií:
Presvedčte sa sami, napríklad TU.
"Výskumy početných odborníkov už otázku značne zatemnili a je pravdepodobné, že keď budú pokračovať, už onedlho nebudeme rozumieť vôbec ničomu" (Mark Twain, 1906). Takže jasné, môžeme hovoriť o vede. Veď čo iné ako veda by mohlo byť uvažovanie o systéme dynamických audiovizuálnych obrazových aktantov organizovaných podľa sekvenčného dispozitívu, ktoré sa zaoberá formalizáciou, hľadaním skrytého procesu a zmyslu, reflektovaním štruktúrnych modelov a pomenúvaním siete simultánnych vzťahov, no nie?
Môžete pokojne hovoriť o filmovej vede. Ja si idem pozrieť nejaký film.
Audiovizuálne štúdiá neskúmajú len film, ale celé spektrum fenoménov spojených s estetikou, produkciou, distribúciou a recepciou pohyblivých obrazov, vrátane filmového umenia. Zo svojej podstaty sa tak nachádzajú na pomedzí umenia a vedy, na pomedzí tvorby a recepcie, ba dokonca aj na pomedzí viacerých disciplín. Využívajú metódy vedeckého skúmania a usilujú sa o systematizáciu poznatkov o audiovizuálnom umení, podobne ako iné “duchovedy” však sotva dospejú k vedeckej exaktnosti prírodných vied. Podľa Nelsona Goodmana sú umenie i veda spôsobom svetatvorby. Porozumieť (filmovému) umeniu prostredníctvom (filmovej) vedy je fascinujúci spôsob, ako lepšie porozumieť (filmovému) svetu.
O "Fil(m)ovej vede" môžem (zatiaľ) s istotou hovoriť.
Samozrejme. Mohli by sme síce hovoriť o umeleckej kritike a audiovizuálnych štúdiách, ale komu by sa chcelo používať taký dlhý názov.
Filmová veda sa snaží prenikať k podstate:
(Podobnosť kuchára s katom je čisto náhodná.)