Sofia Coppola, svetová metropola a Bill Murray... zase

Po sedemnástich rokoch od premiéry Lost in Translation prenáša režisérka Sofia Coppola Billa Murrayho z Tokya na „druhý koniec sveta“, do New Yorku. Film On the Rocks ale okrem Murr ayho nespútanej charizmy zdieľa so spomínanou, dnes už kultovou, snímkou omnoho viac, hoc aj na prvý pohľad. Dokázala však režisérka prostredníctvom variácií na jej najúspešnejšie dielo vytvoriť relevantný film, alebo ide skôr o bezduché ťaženie z originálneho materiálu?

V oboch filmoch sledujeme ústrednú dvojicu zloženú z mladej ženskej postavy a omnoho staršieho mužského charakteru. Implicitné vyznenie vzťahu „otca s dcérou“ postáv Scarlett Johansson a Billa Murrayho v Lost in Translation pretavuje Coppola v On the Rocks na skutočné príbuzenské rodičovstvo. Johansson vymenila za Rashidu Jones, pričom si je možné predstaviť potenciálnu náročnosť priebehu samotného castingu. Chémia medzi ústrednou dvojicou postáv totiž v oboch filmoch dosahuje vysokú úroveň, čo by sa z pragmatického hľadiska dalo označiť za základ ich funkčnosti. Na výbere herečky a jej farby pleti navyše stavia aj motív kozmopolitnej spoločnosti. Zatiaľ čo v Lost in Translation Boba (Bill Murray) prostredie cudzej kultúry s Charlotte (Scarlett Johansson) spojí, v On the Rocks Coppola využíva tento aspekt k zvýrazneniu odlišnosti a mentálneho odstupu hlavných postáv. Laura (Rashida Jones) je v podstate ekvivalentom spomínanej postavy Charlotte. Zaseknutá v tieni kariéry jej workoholického manžela prežíva osobnostnú aj pracovnú krízu, keď sa nevie vymaniť z bludného kruhu každodenných monotónnych povinností matky a manželky, či z autorského bloku. Najzásadnejšou charakterovou zmenou oproti Charlotte tak ostáva neľahostajnosť voči potenciálnej nevere jej manžela, čo je hlavným motívom príbehu On the Rocks a zároveň aj najvýraznejšou charakterovou asociáciou medzi Laurou a jej otcom Felixom (Murray). Ten ale žiadnou krízou neprechádza, teda ak nepočítam konvenčný motív nepodmienenej rodičovskej lásky. Jeho dcéra Laura je, zdá sa, jedinou stálicou v jeho živote (možno ešte okrem jeho šoféra) a nedovolí, aby jej niekto ublížil. Paradoxne je to ale on sám, kto jeho blízkym ľuďom, vrátane Laurinej matky, ubližoval. Felixov život predstavuje presný opak oproti tomu Laurinmu. Jeho správanie na úrovni svetovej superhviezdy je podmienené absolútnym libertinizmom a podkopávaním nielen  hodnôt svetovej spoločnosti, ale aj jeho rodiny. Felix všade bol, každého pozná a nevydrží dlho postávať na jednom mieste, čo nepredstavuje len presný opak jeho dcéry Laury, ale aj Murrayho postavy Boba v Lost in Translation.

Polemika o variáciách na kultový film sa tým pádom môže zmeniť na uvažovanie o zámere autorky prevrátiť ho naruby. Aj keď sa Felix v On the Rocks necháva vyvážať čiernou limuzínou po rušných uliciach svetovej metropoly podobne ako Bob (príjemné pomrknutie od režisérky), ani zďaleka nie je stratený ako on. Aj keď postava Laury čelí podobným problémom ako Charlotte, jej východiskom zo situácie nie je nájsť človeka s rovnakými útrapami. Coppola neuzatvára dvoch ľudí do cudzieho prostredia. Naopak, tlak vplývajúci na postavy koncipuje úplnou otvorenosťou sveta okolo nich, obsahujúceho množstvo rozličných typov ľudí a neobmedzenej palety možností, kde sa však napriek tomu môžete cítiť stratený ako Laura. Podobne ako v Lost in Translation Coppola využíva genius loci – „ducha miesta“ pre potreby rozprávania príbehu. Rušné ulice New Yorku na rozdiel od Tokya nepredstavujú okolie, ktoré hlavné postavy odvrhuje, odrážajúc ich vnútorné prežívanie, ale ich domov. Jeho obyvatelia nerozprávajú cudzím jazykom a nereprezentujú úplne odlišné kultúrne zmýšľanie, a to vrátane ruskej čašníčky v reštaurácii, čo potvrdzuje už spomínaný motív kozmopolitizmu. Laure však s jej problémami nedokážu pomôcť jej priatelia, ba ani manžel, ale človek, s ktorým má toho spoločného najmenej – jej otec. Pod maskou zápletky o prešetrovaní potenciálnej manželovej nevery sa skrýva poukazovanie na neoblomný vzťah otca a dcéry, nepodmienený ani výrazne odlišnou životnou filozofiou, čomu možno prisúdiť aj potenciálny autobiografický význam (Sofia Coppola a jej nemenej slávny otec Francis Ford Coppola). Nadobudnutie blízkeho vzťahu svetovej hereckej hviezdy a „obyčajného“ človeka s vysokým vekovým rozdielom v Lost in Translation sa ale v rámci pohľadu do implicitných vrstiev oboch filmov nevyníma ako úplne odlišné jadro príbehu. Jeden človek si k tomu druhému môže nájsť cestu cez akékoľvek prekážky, či už ten vzťah zmysel dáva, alebo nie. O triviálnosti tohto významu už môže rozhodnúť každý sám pre seba, rovnako aj o zámere režisérky zakomponovať ho do oboch filmov. Minimálne v tejto dobe však na istej úrovni určite dokáže zarezonovať.

On the Rocks má s Lost in Translation mnoho spoločného, no tvrdiť, že ide len o vypočítavý krok autorky znovu nahnať divákov k jej filmu tak, ako sa jej to podarilo pred sedemnástimi rokmi, je ako vyčítať podobnosť filmov Jimovi Jarmuschovi, Wesovi Andersonovi a mnohým ďalším autorom s výrazným a charakteristickým štýlom, o využívaní dvorného hereckého ansámblu nehovoriac. Či sú banálne, alebo nie, On the Rocks rozvíja dostatok vlastných motívov a tém na to, aby sme ho v rámci porovnania s Lost in Translation mohli označiť za originálny. To, že z formálnej stránky výrazne zaostáva, je už na inú debatu.

Matej Ambroš, študent 3. ročníka na KAS

• Matej Ambroš získal pomerne širokú skúsenosť s filmom Lost in Translation pri písaní svojej ročníkovej práce s názvom Genius loci vo filme Lost in Translation (2019), kde okrem iného píše: „Cieľom tejto ročníkovej práce je definovať využitie genius loci, špecifickej atmosféry mesta, pre potreby rozprávania príbehu a prežívania postáv v ňom figurujúcich. Film kladie na prostredie Tokia veľký dôraz, preto bude jedným z predmetov skúmania jeho architektúra a urbanizmus. Výskum sa bude týkať aj japonského ľudu a jeho kultúry tak, ako ho vo filme interpretuje režisérka Sofia Coppola, keďže obyvateľstvo tiež patrí do genius loci daného miesta. Ďalší z cieľov teda spočíva v analýze kolízie dvoch kultúr a jej úlohy v danom príbehu.“Ak by ste aj vy chceli naberať skúsenosti s filmami a ich výskumom, prihláste sa na prijímačky na Katedru audiovizuálnych štúdií. Viac info TU.