Stane sa Tvojazem aj vašou?
Nový film Tvojazem Petra Budinského som chcela vidieť čo najskôr. Ide totižto o prvý slovenský animovaný celovečerný film, ktorý vznikal moderným európskym spôsobom – výroba animovaného filmu je drahá, náš malý trh ju nezaplatí a ani personálne neobsadí, preto musí prísť medzinárodná spolupráca. A tá sa ponúkla zo strany Česka a Belgicka. Okrem toho je samozrejme dôležité domáce financovanie, keď chcete osloviť partnera, aby tiež prispel. U nás film zaplatili AVF, RTVS, BSK a Media. Slovensko doteraz figurovalo v animovaných koprodukciách ako minorita, čo súviselo aj s tým, že naši animátori neboli na tvorivých pozíciách. Áno, v ére samostatnej Slovenskej republiky vznikli do času Tvojazeme ešte dva plne slovenské celovečeráky pre dospelého diváka – Lokalfilmis a Parralel. Boli však provinčné. V prípade Lokalfilmisu naozaj lokálne pre domácich fanúšikov projektu Lokal TV a v prípade filmu Parralel išlo o autorskú výpoveď tvorcu, vlastné sebavyjadrenie, menej o komunikáciu k niekomu. Oba filmy zlyhávali najmä na konštrukcii príbehu.
Film som musela vidieť čím skôr, hneď ako to bude možné. Najnavštevovanejšie animované filmy na Slovensku sú totiž celovečerné animáky pre rodiny s deťmi, tzv. rodinný film. Rovnako ako Tvojazem. Bola som zvedavá, či slovenské publikum naozaj dostane, čo chce. Prvú možnú projekciu Tvojazeme som našla v multiplexe o 13:00. Na moje prekvapenie som tam sedela sama. Síce sa mi páčilo, že si môžem pohodlne vyložiť nohy a cítila som sa ako v „domácom kine“, na druhú stranu mi to po skončení filmu prišlo ľúto. Je to predsa film skutočne pre všetkých a všetci okrem mňa boli preč. Uvidíme, čo urobí s návštevnosťou neskoršia hodina a rozbehnutá reklamná kampaň.
Moje očakávania boli zmiešané. Je teraz ten čas, keď sa po sérii úspešných krátkych filmov stane aj celovečerný animovaný film medzinárodne komunikujúcim a oslovujúcim aj to vlastné, domáce publikum? Videla som pohyblivé vizuály i trailer a nebola som si istá. Animácia postáv sa mi zdala lacná, trhaná, nedokonalá, umelá, počítačová... Hovorila som si, že to môže zachrániť ešte príbeh. A viete čo? Nebolo treba nič zachraňovať!
Zvláštna temná atmosféra sídliska, kam sa malý hrdina Riki sťahoval, sa hodila aj k trochu topornému pohybu postáv. Ten na mňa však presvital minimálne. Dopomáhal k tomu výborný filmový strih (podľa mien z titulkov zrejme práca belgickej strany) a rozprávanie príbehu. Pri strihu bol užitočný najmä tajming, teda prestrihnutie v správny čas z celkov pohybujúcich sa postáv na inú veľkosť záberu alebo inú časť mizanscény. A pri rozprávaní výborná komunikatívnosť - položené otázky boli v správnom čase zodpovedané. Dalo by sa povedať, že film nám umožňuje poskladať si čistý príbeh bez nejasností, ale aj s možnosťami ďalšieho uvažovania nad detailmi a príbehovými motiváciami rôznych prvkov. Film je komplexný, teda si možno zložiť nie len samotný príbeh ale premýšľať aj nad ďalšími jeho tematickými presahmi. Ide o klasické rozprávanie príbehu, kde sú udalosti vo svete fantázie motivované životnou situáciou a psychickým rozpoložením hlavnej postavy. Takých filmov je mnoho a v istom zmysle si podávajú ruky aj so surrealizmom. Určite poznáte Nekonečný príbeh, Čarodejníka z krajiny Oz ale aj literárnu klasiku Alica v krajine zázrakov. Zo súčasných rodinných animácií si Tvojazem prebrala typické rozprávacie postupy – komickú postavu na odľahčenie napätia, akčné scény, montážne sekvencie rozprávania v rozprávaní prostredníctvom kontrastnej 2D animácie a z tých najlepších filmov aj presah k širším psychologickým či sociálnym problémom.
Vizuál ťaží z mechanistického šatu moderného steampunku, čím v osobe Karla Zemana pripomína československé korene slovenskej animácie a to je spolu so socialistickými sídliskovými reáliami jeho najvýraznejšia originalita (okrem techniky animácie z procesu výroby – využíva software na výrobu počítačových hier). Postava robota mi zase veľmi pripomínala postavičku z prvého 3D animovaného slovenského naratívneho filmu Pružinka, ktorý vznikol na pôde VŠMU (Peter Budinský alias Budík je tiež jeden z jej absolventov).
Film skončil a ja som bola spokojná. A aj keď prišiel zamestnanec kina, aby zhasol svetlo a zatvoril sálu, nechala som ho tam čakať a dívať sa na mňa („do kelu, veď už choď, film sa skončil, nevšimla si si?!) až kým sa nevyroloval posledný riadok kilometrových titulkov :-).
Eva Šošková, pedagogička KAS
Foto: www.bfilm.sk/tvojazem-2022/
