Tri a pol poznámky na okraj

V dňoch 17. až 21. apríla 2023 na pôde FTF VŠMU prebehli panelové diskusie a ďalšie akcie v rámci podujatia Týždeň slovenského filmu. Panely zaplnili malú kinosálu Barco, slovenské filmy sa premietali v prednáškovej sále Slovenskej národnej galérie, ktorá dočasne slúži ako kinosála. Pri niektorých príspevkoch sa na chvíľu zastavím, nepôjde o reportáž, skôr o voľné uvažovanie nad vybranými problematickými oblasťami.

Tekuté piesky akademizmu

Filmová veda – to nie sú iba písmenká vo výkazoch. Písmenká sú zameniteľné, pominuteľné, včera Áčka, dnes Véčka, zajtra hoci Zetká (hnusná predstava). Postup pre nezasvätených: autor/ka, ak učí na škole na plný úväzok, na konci roku musí vykázať svoju publikačnú činnosť, z čoho sú frčky pre školu a následná dotácia; vyplní toľko formulárov, koľko má publikovaných položiek. Formulár – to sú všelijaké identifikátory, názvové, autorské, vydavateľské údaje, pracovisko autora/ky, oblasť výskumu, typ dokumentu a kategorizácia dokumentu (vedecký, odborný, umelecký či iný výstup), prepočet na autorské hárky (AH)... Prácne vyplnené formuláre autor/ka pošle určenému školskému pracovníkovi, ten ich prevezme, údaje naťuká do online Centrálneho registru evidencie publikačnej činnosti (CREPČ). Chybovosť nie je vylúčená, hlavne v minulosti, kto chce nájsť chybu, nájde ju: preklep, nesprávne evidovaný záznam. Lenže to, čo robíme a prečo to robíme sa nedeje kvôli virtuálnym písmenkám. Píšeme z vnútornej potreby porozumieť, nájsť zmysel, vchádzame do archívov zo zvedavosti, z vášne pre hľadačstvo. Dobre napísať recenziu je kumšt. To, že sa nachádza na nižšom stupni potravinového evidenčného rebríčka by nikoho nemalo odradiť stať sa dobrým/ou recenzentom/kou. Esej je považovaná za kráľovský žáner (Borges, Márquez, Eco), pri evidencii má však problém. Kam ju zaradiť? Spraviť dobrý rozhovor (pripraviť ho, viesť ho, prepísať, zredigovať) je tiež kumšt. To, že sa mu dostane označenie „iný výstup“, nie je jeho problém. Ten problém je inde. Našli by sme ďalšie príklady.

Tunelové videnie vedie k slepote

V diskusii k dokumentárnemu filmu zaznel pocit viny, že v roku 2022 nevznikli žiadne filmy, reflektujúce závažné udalosti, ktoré zasiahli našu spoločnosť (a nielen tú našu). Myslené tým boli kinofilmy. Lenže nám – to jest Týždňu slovenského filmu, kritikom a hodnotiteľom bodovaciemu systému v časopise Film.sk – pomedzi prsty unikajú projekty, ktoré nespadajú do kategórie kinofilmov (pričom medzi kinofilmami sa ocitajú diela, ktoré patria skôr do televízie), zužujeme si pole videnia a opakovane (recenziami, bodovaním, každoročnými bilančnými príspevkami v januárovom čísle Film.sk) upriamujeme pozornosť jediným smerom. Akoby niekoľko kinofilmov malo reprezentovať celú audiovíziu. Odhliadnuc od študentských filmov, ktorým sa na pôde FTF VŠMU venuje festival Áčko a Študentské konfrontácie, ostávajú mimo misu televízne filmy a televízne dokumentárne cykly, príležitostne uvedené aj v kine. V roku 2022 vzniklo niekoľko celospoločensky prínosných televíznych dokumentárnych sérií: Tí, ktorí zostali Viery Dubačovej, ktorá s kameramanom Michalom Vasiľom mapuje vojnou zasiahnuté ukrajinské mestá a ich obyvateľov, ktorí prežili vojnové hrôzy, prišli o príbuzných a predsa neodišli z krajiny; ŠTB: Prísne tajné (rôzni režiséri/ky) približuje mechanizmy fungovania Štátnej bezpečnosti a málo známe fakty a príbehy prenasledovania; Môj emigrant (rôzni režiséri/ky) je o tom, ako vynútený odchod z krajiny zasiahol do života ľudí a ich rodín; Ostrovy (rôzni režiséri/ky) sú o nezávislých kultúrnych centrách na Slovensku; druhá a tretia séria cyklu Budujeme Slovensko (rôzni režiséri/ky)... Pozornosti ušiel aj televízny dokument Roberta Kirchhoffa Alexander Dubček – Anatómia skoku do prázdna a ktovie, čo ďalšie. Je to spravodlivé voči produkčným spoločnostiam, ktoré produkujú kvalitu a poskytujú priestor aj absolventom/kám?

Malý koláč pre priveľa hladošov

V diskusii k dokumentárnemu filmu zazneli okrem iných aj ďalšie postrehy: či má v dobe VOD ešte zmysel štatisticky pracovať s počtami kinodivákov, či je systém podpory pre jednotlivé druhy (hraný, dokumentárny, animovaný film) spravodlivý a či má takéto kategorizovanie ešte vôbec zmysel, keďže vzniká čoraz viac hybridných foriem, hraných dokumentov a pod. Taktizovanie žiadateľov o podporu a následné pocity frustrácie z nezískania podpory pripomínajú utilitárny prístup vo vede: kde je čo výhodnejšie publikovať a dosiahnuť hodnotnejšie frčky, ako čo najlepšie zhodnotiť výskum, či ísť na konferenciu, či popri bežnej práci venovať čas, energiu a peniaze na zahraničný výstup, pričom neexistuje záruka, že príspevok prejde cez prísne recenzné hodnotenie... Naopak, v praxi by sme zistili, že spoločensky prínosné projekty a aktivity môžu byť aj nevykazovateľné a nevýhodne evidované. A sme opäť na začiatku.

Od štatistík k tvorivému písaniu

Počas TSF sa krstili dve nové publikácie z dvoch interdisciplinárnych seminárov: Jelena Paštéková – Medzi literatúrou a filmom a Pišta – O diele Petra Pišťanka. Dúfajme, že o rok budú zaujímavejšie než suché dáta a neskončia v rieke zabudnutia.

Eva Filová