Ako doktorand tretieho ročníka na Katedre audiovizuálnych štúdií mám možnosť už tretí rok ponúkať študentom námety na ročníkové a bakalárske práce. Vždy sa medzi tri-štyri ponúknuté témy „votrie“ aj porovnanie filmového diela či diel s ich literárnymi predlohami. Možno je to dané tým, že som v prvom ročníku na bakalárskom stupni riešil americké remaky originálnych diel japonského režiséra Akiru Kurosawu. Nešlo teda o porovnanie s iným umeleckým druhom, každopádne „porovnávať porovnateľné“ ma ihneď chytilo a zistil som, akým smerom by som sa chcel uberať aj v kariére pedagóga. Už od začiatku doktorandského štúdia ponúkam študentom možnosť vybrať si porovnať filmové adaptácie sci-fi diel amerického autora Philipa K. Dicka s ich literárnymi predobrazmi. Som rád, že tento rok sa jedna študentka prvého ročníka „chytila do pasce“ a budeme tak po dva semestre riešiť, ako tie slávne paranoidné predlohy vlastne (nielen) v Hollywoode…

V knižnej edícii časopisu Vlna – Filmodrom v spolupráci s vydavateľstvom Drewo a srd a za podpory SFÚ, AVF a Litfondu sa v tomto čase pripravuje publikácia od autorskej dvojice Eva Filová – Eva Vženteková pod názvom SLOVENSKÝ ŠTÁT VO FILME. DOKUMENTÁRNA A HRANÁ TVORBA PO ROKU 1945. Dva samostatné, autorské príspevky ponúkajú dva pohľady, jeden na non-fiction tvorbu, teda dokumentárne, strihové, reportážne aj autorské filmy a druhý na hrané kinofilmy, vyrobené za 75 rokov od ukončenia vojny. Ukážka je zo záveru prvej časti publikácie, v ktorej sa nezabudlo ani na študentské filmy reflektujúce danú tému. Epilóg (v obrátenom garde)Ako sme už naznačili, dejiny zločinov sa píšu ťažšie než dejiny ich obetí, keďže takéto predložené fakty či pozorovania môžu vyvolať nevôľu, až odpor v zmysle bagatelizovania či ospravedlňovania zla. O to viac, ak ide o filmovú (re)prezentáciu, ktorej zvukový a obrazový účinok (filmová ilúzia) môže…

V úvode Medenej veže (1970) traja „horali“ ( Štefan Kvietik,  Ivan Rajniak, Ivan Mistrík), ktorí sa venujú vysokohorskému chatárskemu povolaniu, neodolajú pokušeniu a začnú guľovať opaľujúce sa krásky v bikinách na skalách pred chatou. Muži obdivujú ženy, je to chlapčensko/chlapské, zábavné a s trochou erotického vzrušenia. Jedna guľa jarného snehu trafí krásavicu (Emília Vášáryová), ktorá vďaka tomu nechtiac vyruší  vyhrievajúceho sa  hada, uštipne ju a jeden z „horalov“ (Štefan Kvietik) jej vzápätí ranu ošetrí. Výmena pohľadov, strih a lavína udalostí sa nedá zastaviť -  svadba,  podozrenie z nevery, možná vražda, samovražda. Eufória z jarnej guľovačky sa zmení na katastrofu. Z jednej nevinnej zábavy sme svedkami niekoľko zničených osudov.Toto je dobrá guľovačka.V Orliom pierku (1971) práve prepustení  trestanci-horali (Ivan Rajniak, Ivan Mistrík), ktorí za mrežami strávili dva roky, začnú sa guľovať na zasneženom…

Mentálny obraz predstavuje iluzívnu skutočnosť, o ktorej vieme, že nie je prítomná. Mentálne obrazy môžu byť vyvolané aj filmovým obrazom. Ale ten je  tiež obrazom neprítomnej reality. Je obrazom nejakej reality, ktorá sa v kine nenachádza, reality, ktorá sa kedysi nachádzala niekde inde. Záznam tejto reality sa môže kedykoľvek premietať a premietanie je teda jej aktualizáciou. Pôsobí veľmi intenzívne. Z toho plynie emocionálna identifikácia, spoluprežívanie. Skvelý francúzsky teoretik Jean Mitry hovoril v tejto súvislosti o transfigurácii. Filmový obraz podáva divákovi obraz skutočnosti, ktorý sa síce skutočnosti podobá, ale je odlišný. Ide totiž o mentálnu transpozíciu  - skutočnosť si zachováva vonkajšiu formálnu podobu, ale je transfigurovaná. Transfigurácia teda označuje proces od materiálneho k mentálnemu obrazu.Je to podobné ako pri sne. Divákom nahrádzajú filmové obrazy (vyvolávajúce mentálne) skutočnosť podobne ako ju…

Tento vtip som našla, keď som upratovala po malej dcére kreslené vtipy, ktoré si horlivo prezerala - zmiešala totiž Lesykove s Kubalovými. Ide o zbierku obrázkov vydanú v roku 1986. Možno ten obrázok hovorí o atmosfére podozrievania v spoločnosti, kde mnohí majú pocit, že veci takmer nikdy neznamenajú to, čo sa zdá, že znamenajú, pretože niekto sa nás snaží zmanipulovať (či už na strane odporcov režimu alebo jeho podporovateľov). Lenže stojíme na prechode a musíme sa rozhodnúť. Kedy na vozovku vstúpiť? Nemôžeme tam zostať stáť na veky a len obviňovať semafor z vlastnej frustrácie. Môžeme sa rozhliadnuť, či naozaj autá stoja. Ale aj tak sa môžu rozbehnúť, keď vstúpime na prechod, a zraziť nás. Avšak aj keď vstúpime na prechod a auto nás nezrazí, kde máme istotu, že nás nezrazí nabudúce, čo keď je to len súčasť tej manipulácie? Všetko, čo nie je vyslovene nemožné, je možné. Ale čo je pravdepodobnejšie? Tento vtip sa mi zdal…

Dokumentárny film Nespôsobilý: V mysli Donalda Trumpa (Unfit: The Psychology of Donald Trump) je filmovým politickým komentárom, ktorý usvedčuje úradujúceho prezidenta USA z psychickej poruchy nezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie: z malígneho narcizmu. Na rozdiel od iných psychických porúch nejde o ochorenie, malígny narcis v princípe nepociťuje ťažkosti. Viacerí sú dokonca úspešnými ľuďmi. Trpí však ich okolie. Určite všetci nejakých poznáme, stretávame sa s nimi v práci, vo verejnom živote a žiaľ aj v súkromí a v rodinách. Táto porucha sa prejavuje grandiozitou, teda nafúknutým egom, paranojou, teda presvedčením, že im každý chce zle a krivdí im, sociopatiou, teda absenciou empatie a neschopnosťou autentických medziľudských vzťahov, a sadizmom, teda pôžitkom z týrania a ponižovania iných. Režisér Dan Partland vo filme zhromažďuje výpovede od psychológov a psychiatrov, historikov a sociológov, publicistov i právnikov,…

Vyše tridsať rokov dozadu. Karlove Vary. Československo. Prehliadka filmov CILECT (Medzinárodná asociácia filmových a televíznych škôl). Bola som naň vyslaná – aj s ďalšími spolužiakmi – ako zástupkyňa svojej alma mater (VŠMU). Videli sme vtedy veľa dobrých filmov; niektoré nás, mládežníkov zo socialistického bloku, ohurovali aj inde celkom samozrejmými vecami.■ ■ ■Napríklad ten o roznášačovi pizze, čo sa ako blesk preplietal medzi autami v centre mrakodrapového veľkomesta po cestách s mnohými jazdnými pruhmi. Niektoré filmy boli horšie, veď jasné. A niektoré mi boli na smiech. Najmä jeden. Zdal sa mi nudný, pomalý, prázdny.Strih.Asi pred troma týždňami som si v Artfore na Kozej ulici prezerala knižku Davida Granna Vrahovia mesiaca kvetov (vydal Absynt tento rok). Bol to trochu intuitívny výber, náhodný. V prvom rade ma – milovníčku detektívneho žánru –  zaujal podtitul: Vraždy Osagov a zrod FBI. A potom obrázok na obálke:…

... v časoch korony, to nie je len tak. Dvere na našej fakulte totiž ostávajú zatvorené. Celoplošné testovanie sem, celoplošné testovanie tam, najmúdrejšie a najbezpečnejšie by bolo, keby sa každý z nás čo najdlhšie považoval za covid pozitívneho, a tým pádom doma zatvoreného. Zavreli sme sa teda, spustili TEAMS a nahrávali sme dialóg o tom, čo sa u nás budúci poslucháči môžu naučiť, kde sa o nás môžu viac dozvedieť, že sme aj kritici, aj historici, aj teoretici. Že sme vášniví diváci. Že sme výnimoční, lebo sme na umeleckej vysokej škole. Že máme hlavy najmä na rozmýšľanie a už oveľa menej na česanie. Že audiovizuálne štúdiá sú mentálne dobrodružstvo.Začiatky boli trochu neisté (ale veselé):  Ale potom nám to už išlo dobre: Stretneme sa na Dni otvorených dverí 13.11. 2020 vo virtuálnom priestore a zarámovaní v obrazovkách! Viac info TU

Príď ku nám na prijímačky! Termín prijímacích skúšok: 28. – 29. január 2021 Zaslanie prihlášky s dátumom pošty: najneskôr do 7. 12.2020 Zaslanie povinných domácich prác s dátumom pošty: najneskôr do 7. 1. 2021 Predpokladaný počet prijatých uchádzačov: 8Podrobnejšie informácie k prijímačkám TU.

POZOR ZMENA: Katedra audiovizálnych štúdií Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení oznamuje, že na základe pandemických opatrení proti šíreniu koronavírusu sa filmologické kolokvium s názvom Radiály súčasných filmových teórií  (Piešťany, 6.-8. októbra 2020, projektVEGA č. 1/0720/17) NEUSKUTOČNÍ. Ďalší postup zvážime podľa aktuálnej situácie (rev. 29.9.2020).Katedra audiovizálnych štúdií Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v rámci výstupov grantového projektu VEGA č. 1/0720/17 usporiada dialogicky koncipované filmologické kolokvium s názvom Radiály súčasných filmových teórií. Dôvod formulácie projektu vyšiel z vedomia rozbiehavosti pojmov a metód súčasnej audiovízie. Na podujatí s kľúčovými témami vystúpia Martin Ciel, Eva Filová, Monika Mikušová, Katarína Mišíková, Zuzana Mojžišová, Jelena Paštéková, ako aj postdoktorandi a doktorandi katedry Eva Šošková, Erik Binder a Denisa Jašová.…