Medzi mnohými reštrikciami a obmedzeniami, ktoré sme museli akceptovať v dôsledku pandemickej chobotnice  postupne rozťahujúcej chápadlá do všetkých strán zemegule, bolo i obmedzenie svojvoľného pohybu vo verejnom priestore  a socializácie. Práve na pozadí týchto okolností sa vo filme Nemáš oheň stretávame s dvojicou, ktorá si k sebe jedného večera našla cestu a túlajúc sa opustenými bratislavskými ulicami sa navzájom spoznáva. Aktuálne spoločenské dianie teda nie je centrálnou témou filmu, ktorý zobrazuje dvoch ľudí stelesňujúcich v danom kontexte akúsi aspoň čiastočnú podobu minulého spôsobu života.Nemáš oheň začína prakticky in medias res, po úvodnej, iba naznačenej potýčke sa ona – mladá energická baba – pridruží k nemu – zvetranému mužovi v strednom veku. Spočiatku jej spoločnosťou nie príliš nadšený, po chvíli potláča vlastné predsudky a vydáva sa s mladým dievčaťom nočnými opustenými ulicami, ich jediným spoločníkom je…

Pozor, kam stúpate Môže priveľká snaha pri jeho tvorbe zničiť celkový dojem z filmu? Alebo ide skôr o neschopnosť pretaviť vysoké ambície do výsledného diela? Podobné myšlienky mi utkveli v hlave po dopozeraní filmu Krok späť Michala Valentina. V nezanedbateľnej miere ich podmienil aj môj dojem z jeho predošlého filmu Odmena. Ten vo mne zanechal dobrý dojem svojím sústredeným rozprávaním príbehu s jasným odkazom a vynikajúcou prácou s hercami. O to viac ma mrzí, že o Kroku späť to povedať nemôžem.Film rozpráva o v podstate nedobrovoľnom návrate mladého študenta do domu, kde vyrastal a kde sa stretáva s rodičmi, sestrou a jej malými dcérkami. Pokojné rodinné chvíle však takmer od začiatku narúšajú na povrch sa  vyplavujúce konflikty a krivdy z minulosti. Takýto námet by som vo všeobecnosti neoznačil za originálny, no s prihliadnutím na množstvo variácií, ktoré  so sebou  nesie, mal veľký potenciál. S ním súvisí aj možnosť…

Sme rôzni, a to je dobre Predsudky zväčša nevznikajú jednostranne, a tak je tento film i pre mňa poučením. Jeho posolstvo rezonuje o to silnejšie, že vlastne nie je tým hlavným zamýšľaným. Tento film nechce moralizovať, i keď dôležitosť komunikácie – či už na intímnej alebo verejnej úrovni, zdôrazňuje. Pretože spôsob, akým prehovára, je azda to, čo nám k zmierlivejšiemu dialógu v spoločnosti chýba.Hľadanie spoločnej kompozície (2020) študenta ateliéru dokumentárnej tvorby Petra Podolského sprostredkováva osobnú, vzájomnú i medzigeneračnú výmenu ideí. Jednou z možností filmu je totiž i možnosť využiť ho ako spôsob vyrovnávania sa, spoznávania – od hľadania spoločných ciest až po ich nájdenie. Tak tu využíva autor médium filmu, ako amplión, ktorý zosilňuje zvuk toho, čo bolo dlho zamlčané vo vnútri. Intímny rozhovor neplynie jednosmerne, možnosť na čokoľvek sa opýtať dostáva i režisérova respondentka – mama.Podolský sa spolu…

Film Kateřiny Hroníkové o nešťastném manželství a o tom, jak jednoduché může být nešťastné lidi zmanipulovat. Jde o příběh manželů Kopřivových, kteří si po letech manželství lezou už na nervy a spíše existují vedle sebe než spolu.Film je tvořen záběry v detailech, s malou hloubkou ostrosti, které zobrazují činnosti a věci spojené s hlavními hrdiny celého děje. Přibližují tak divákovi to, kdo hrdinové pravděpodobně jsou a pomáhají vytvářet očekávání o tom, co bude dál. V záběrech je také častá práce se středovou kompozicí, která zvýrazňuje postavy v záběrech a odkazuje na to, že si připadají osamocené. Téma osamocení je podporováno i jejich dialogy, kdy jako diváci můžeme říct, že si nerozumí a necítí oporu jeden v druhém (nebo alespoň ne takovou, jakou by oni chtěli a jakou vyhledávají).Pocit osamění ale přestává v momentě, kdy pár dostane program u společnosti Slunce. Tento program jim má pomoci žít šťastněji a po dobu tří…

Bakalársky film z roku 2020 Božie dieťa otvára duchovnú tému skrz saleziánskeho misionára dona Jozefa Tótha. Ten žije od roku 1992 v Jakutsku na Sibíri.[1] V prvých momentoch snímky počuť pieseň s religióznou tematikou a mužský hlas. Vďaka tomu je divák oboznámený s náboženskou témou, ale aj s hlavnou postavou saleziána ešte predtým, než ju v zábere vidíme. Štáb kvôli tomuto projektu vycestoval do Ruska a práve autentické zábery z krajiny zahalenej snehom vytvárajú protikladnú studenú scenériu, kde však žijú láskaví a prajní ľudia. Estetické zábery z Aldanu sú prevažne statické, čisté a kompozične prepracované. Štylizovanie záberov vytvára pocit hraného filmu. Dlhé zábery na ľudí v ich prirodzenom prostredí tvoria portrét krajiny s náročnými podmienkami. Krajiny, v ktorej ľudia potrebujú nasmerovať na cestu životom, aby nestratili nádej pokračovať. Kamera bola nemoralizujúcim sledovateľom diania. Prístup k téme nechával veľký…

Dymové signály slovenského srdca Slovensko je  rozlohou síce malou krajinou, no Slováci sú z hľadiska vlastnej kultúry a tradícií bohatým národom. Napriek tomu niektorým  obyvateľom zaimponovali zvyky a história iného národa, voľakedy obývajúceho druhú stranu zemegule. O podobnom jave v dokumentárnom filme Deti víchrice rozpráva režisérka Dominika Kováčová. Fascinácia indiánskou, respektíve západnou kultúrou pôsobila aj na našom území prostredníctvom románov Karla Maya či rôznych filmových westernov. Zatiaľ čo niektorým občasné výlety do horúcich amerických prérií stačili, iní sa snažia preniesť si ich do svojej životnej rutiny a zájsť o čosi ďalej, hoci nohami ostávajú stále doma.Dominika Kováčová sa vzhľadom na filmovú formu rozhodla čo najviac vyhýbať referovaniu o pozadí skupiny nadšencov indiánskej kultúry. Z hľadiska recepcie tak môžu Deti víchrice disponovať istým ambivalentným charakterom. O tom, ako a prečo skupina…

Svedomie na druhú koľaj Do záberu s utopenou srnkou v druhom pláne vchádza vlak. Jeho húkanie neskôr preruší slová najmladšieho zo štyroch protagonistov filmu, Slavomíra. Hukot sa ozýva, ale ozvenou vnútra. Precízna štruktúra filmu prechádza do senzuálnej montáže v pútavom obrazovom rytme. Cestujúcim do pozornosti, upomína titulok.Autorom tejto audiovizuálnej úvahy je Marek Moučka, študent ateliéru dokumentárnej tvorby. Filozofia viny, neviny a svedomia sa črtá vo výpovediach štyroch rušňovodičov, ktorí vzali niekomu život – taká je tienistá súčasť ich povolania. Vnorenie sa do toho, aké je byť svedkom, vrahom i obeťou zároveň, tlmočia melancholicky ladené zábery nasnímané na 16mm filmovú surovinu.Moučka pracuje s protagonistami citlivo, tí napriek bytostnej ťažobe spätej s témou prezentujú výpovede s dôverou a ľahkosťou. „Potom som zavolal, nech mi žena nachystá večeru. Došiel som domov a žil som ďalej.“ V generačnej…

Zvykne sa hovoriť: „To bolo pred vojnou. A toto zas bolo po vojne.“ Alebo pred a po „víťaznom“ februári. Alebo pred či po šesťdesiatom ôsmom. Pred či po novembrových udalostiach. Pred či po najrôznejších medzníkoch spoločenského a politického, ale aj personálneho života. Minulý rok sa nám k takýmto povedačkám prikmotrila nová, prekvapivá – pandemická. Už hovoríme a aj budeme hovoriť: „To bolo pred covidom a toto už bolo, tuším, po covide.“Niekoľko ráz vždy ku koncu výuky v letnom semestri študenti a pedagógovia Katedry audiovizuálnych štúdií (v spolupráci s tvorivými ateliérmi hranej, dokumentárnej a animovanej réžie a pána Slaninku) pravidelne organizovali Študentské konfrontácie, podujatie, na ktorom KAS poslucháčky a poslucháči kriticky nahliadali na filmy svojich kolegov vznikajúcich v uplynulom školskom roku s víziou, že sa v kinosále rozprúdi debata. Občas sa rozprúdila, niekedy aj viazla. Niekedy bola priateľská, občas…

Český režisér Petr Zelenka aj po troch desaťročiach aktívnej kariéry stále patrí, čo sa týka českej kinematografie, k tým najzaujímavejším tvorcom. Za ostatné roky natočil filmy ako  Knoflikáři, Rok diabla alebo Karamazovci.   Jeho ostatné filmy sa často pohybovali na hranici žánru komédie a drámy, čím dokázali zaujať aj široké publikum.   Na rozdiel od čisto komerčných titulov sa Zelenka vždy snažil vo svojich filmoch preniesť na plátno postrehy a pocity z reálneho života (či už ukázať divákovi všetky ťažkosti pri snahe vytvoriť  film na domácej pôde vo filme Stratení v Mníchove, alebo reflektovať životy ľudí z rôznych spoločenských vrstiev a generácií –   Samotári, Príbehy obyčajného šialenstva).  Práve snahu reflektovať prináša aj do filmu Modelár, tentokrát však režisér vstupuje do žánrovo málo prebádaných vôd.Príbeh najnovšieho filmu Zelenka stavia okolo postavy Pavla (Kryštof  Hádek) –  ten po rokoch strávených v…

Celé dni je zavretá doma, stará sa o mačku, pracuje na počítači, učí sa cudzí jazyk. Večer pozerá staré noirovky a popíja víno. Kontakt s vonkajším svetom má obmedzený na hŕstku jedincov: sem-tam zazvoní kuriér a nechá pred dverami nákup, občas sa u nej zastaví David, nájomca, ktorý obýva pivničné priestory niekoľko-poschodového domu a vynesie jej smeti.Už viac ako rok zažíva podobne “lock-downové” situácie väčšina planéty. Detskú psychologičku Annu Fox, hlavnú postavu filmu Žena v okne (The Woman in the Window, Joe Wright, 2021), však nezadebnila doma pandémia, ale úzkostné ochorenie z veľkých a verejných priestranstiev nazývané agorafóbia. Raz do týždňa ju preto navštívi aj jej psychiater, aby overil, ako pacientka reaguje na nové medikamenty a napreduje v liečbe. Zvyšok Anninho dňa zaberú rôzne telefonáty, pozorovanie ruchov ulice a susedov v oknách. Tými najnovšími, ktorí sa práve prisťahovali, je trojčlenná rodina…