Celé dni je zavretá doma, stará sa o mačku, pracuje na počítači, učí sa cudzí jazyk. Večer pozerá staré noirovky a popíja víno. Kontakt s vonkajším svetom má obmedzený na hŕstku jedincov: sem-tam zazvoní kuriér a nechá pred dverami nákup, občas sa u nej zastaví David, nájomca, ktorý obýva pivničné priestory niekoľko-poschodového domu a vynesie jej smeti.Už viac ako rok zažíva podobne “lock-downové” situácie väčšina planéty. Detskú psychologičku Annu Fox, hlavnú postavu filmu Žena v okne (The Woman in the Window, Joe Wright, 2021), však nezadebnila doma pandémia, ale úzkostné ochorenie z veľkých a verejných priestranstiev nazývané agorafóbia. Raz do týždňa ju preto navštívi aj jej psychiater, aby overil, ako pacientka reaguje na nové medikamenty a napreduje v liečbe. Zvyšok Anninho dňa zaberú rôzne telefonáty, pozorovanie ruchov ulice a susedov v oknách. Tými najnovšími, ktorí sa práve prisťahovali, je trojčlenná rodina…

Filmová – či akákoľvek iná kritika umeleckého diela – by mala podľa mňa vychádzať zo snahy porozumieť dielu, tlmočiť jeho účinky, objasňovať jeho miesto v systéme umenia alebo v realite. A mala by byť láskavá: teda byť motivovaná láskou k objektu porozumenia – hoc aj k nemu môžeme mať výhrady. Filozof Daniel Dennett vo svojej knihe Pumpy intuície a iné nástroje myslenia ponúkol dobrý návod, ako vo vedeckej debate láskavo kritizovať stanoviská oponenta. Nazdávam sa, že všetky štyri rady možno výborne použiť aj pre oblasť filmovej kritiky:Pokúsiť sa zhrnúť stanovisko kritizovaného tak jasne, aby s jeho formuláciou súhlasil aj on sám.Vymenovať všetky body, v ktorých sa s kritizovaným zhodujeme.Uviesť, čo všetko sme sa od kritizovanej strany my sami dozvedeli.Až potom možno prejsť k formulácií akýchkoľvek protinázorov alebo kritiky.Na seminári analýzy i pri vedení prác sa mojich študentov snažím viesť k tomu, aby sa vo svojich…

26.4.2021 sa konal mini Deň otvorených dverí v online priestore, tentokrát výlučne k doplňujúcim prijímačkám na KAS. Na úvod ponúkli absolventi KAS Monika Lošťáková a Adam Straka svoje skúsenosti so štúdiom na našej katedre a predstavili svoju profesiu. Nasledovala diskusia troch členov katedry - Kataríny Mišíkovej, Martina Ciela a Erika Bindera - o charaktere štúdia na KAS, prijímačkách a možnostiach uplatnenia. Ak ste nestihli živé vysielanie, všetko si môžete pozrieť zo záznamu TU. 

Ak ste nestihli naše zimné prijímačky, poďte si skúsiť tie letné. Na našej katedre máte možnosť rozšíriť si svoje filmové obzory, spoznať zaujímavých ľudí a nájsť si budúcich kolegov, naučiť sa kriticky myslieť a reflektovať svet okolo seba. Viac informácií o uplatnení absolventov nájdete TU.Termín prijímacích skúšok: 21.6. 2021Potvrdenie elektronickej prihlášky: najneskôr do 17.5.2021 Zaslanie povinných domácich prác: najneskôr do 1.6.2021Maximámlny počet prijatých uchádzačov: 8Podrobnejšie informácie k prijímačkám TU.

Na Kultúre písaného slova sa študenti učia písať rôzne literárne a publicistické útvary. Jedným z nich je i rozhovor. Študentka prvého ročníka Nina Ulická pripravila rozhovor s absolventkou našej katedry Evou Križkovou.JEDNA ŽENA, JEDEN SVET, JEDEN ROZHOVOREva Križková vyštudovala audiovizuálne štúdiá na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave a dnes je výkonnou riaditeľkou filmového festivalu Jeden svet. V nasledujúcom rozhovore nám povie viac o festivale, svojej práci vo filmovom priemysle a o sebe.Ako ste sa dostali k festivalu Jeden svet?S festivalom Jeden svet som v minulosti už spolupracovala na pozícii distribútorky, keď sme mu s našou distribučnou spoločnosťou Filmtopia, kde som predtým pôsobila, dodávali do programu dokumenty, ktoré sme mali v portfóliu. Priamo do organizačného tímu festivalu som sa však dostala tak, že som zareagovala na ponuku pracovnej pozície, na ktorú som narazila na internete a zaujala…

Naši študenti pozerajú, čítajú a píšu. To tretie sa deje najčastejšie na predmete Kultúra písaného slova, ktorý vedie Zuzana Mojžišová. Jednou z tém seminárnych zadaní bol tento semester aj „remake“. Čo o ňom napísala študentka druhého ročníka Zuzana Goleinová, a ktorý konkrétne si vybrala?Siedmi za všetkých a každý za seba    Vo svojom texte z roku 1951, uverejnenom v časopise Cahiers du Cinéma, vyslovil teoretik filmu André Bazin myšlienku: „Ak je úspech filmu dostatočne veľký na to, aby bol zapamätaný, producenti sa ho nerozhodnú redistribuovať, ale urobiť jeho remake.“[1]Pojem remake pochádza z angličtiny a znamená prerobiť, pretvoriť. Týmto pojmom sa označujú performatívne umelecké diela a audiovizuálne médiá, ktoré využívajú iné dielo rovnakého druhu ako svoj primárny zdroj. To sa vzťahuje na filmovú a televíznu produkciu, video-hry, ale i piesne. Ambícia aktualizovať pôvodné dielo v jeho celkovej podobe, a teda nielen…

Teraz iba virtuálne -  aj s virtuálnou kyticou. Nedávno v úvodnom texte prvej časti katedrového zborníka Súčasné filmové teórie napísala: „Spolu s Francescom Casettin zároveň vedecké teórie nepokladáme za formálny nástroj založený na obmedzenom množstve tvrdení, na zúženom koncepčnom rámci a na prísnom spôsobe prijímania empirických obsahov. Pokladáme ju za lepší spôsob videnia, ktoré vedecké spoločenstvo prijme, zdieľa a pokladá ho za účinný analyticko-interpretačný nástroj. Pokúsme sa teda zdieľať teóriu." Pred pár rokmi tridsiateho marca sa narodila naša kolegyňa Jelena Paštéková. Milá Jelena, za všeličo profesijné Ti vďačím. Aj za mnohé ľudské - najmä za vetu, ktorú si mi povedala po jednom boľavom smútočnom obrade. Obdivujem Tvoju rozhľadenosť, jemnosť, schopnosť formulovať. Aj Tvoj večný boj s termínmi dobre znášam. Je mi cťou môcť na kúsku cesty kráčať vedľa teba. Všetko najlepšie!Zuzana Jelena Paštéková pre mňa bola…

Členovia našej katedry a ďalší domáci i zahraniční historici pripravujú k stému výročiu slovenskej kinematografie (1921) nový typ historiografického ohliadania sa do minulosti – Abecedár slovenského filmu. Pod vedením filmových historikov Jeleny Paštékovej a Martina Kaňucha bude zostavená filmová prehliadka v rámci Filmotéky Slovenského filmového ústavu v kine Lumière s lektorskými úvodmi zostavovateľov, a tiež vyjde knižne súbor esejí Abecedár slovenského filmu. Zvolené heslá mapujú slovenskú kinematografiu novým spôsobom. Skôr ako záznamom veľkých dejín sú voľným premýšľaním nad domácou vizuálnou kultúrou. Eseje sa zameriavajú napríklad na pojmy chlieb, láska, Róm, ideály, Beštia, hory...Chcete vedieť viac? Prečítajte si rozhovor s Jelenou Paštékovou a Martinom Kaňuchom v časopise Film.sk alebo v denníku Pravda.Prezentáciu a diskusiu o Abecedári si môžete pozrieť aj vo video zázname podujatia Týždeň slovenského filmu – Panel…

„Nikdy nehovorím holú pravdu. Je to nezaujímavé.“ Tieto slová vyslúžilej hereckej hviezdy Fabienne Dangeville (Catherine Deneuve) odkazujú na prameň hlavného konfliktu filmu Hirokazua Kore-edau s príznačným názvom Pravda (2019). Japonský režisér si tentokrát pre svoj autorský projekt nezvolil prostredie jeho domovskej krajiny či materinského jazyka. V snímke francúzskej produkcie Kore-eda otvára tému potlačených krívd a dôsledkov väčších či menších klamstiev nielen v rámci rodinného kruhu. Zámer pogratulovať matke Fabienne k jej novovydanej autobiografii sa počas návštevy dcéry Lumir (Juliette Binoche) a jej rodiny mení na bilancovanie zväčša bolestivých spomienok z minulosti a snahu poučiť sa z nich.Zasadenie sujetu do krajiny galského kohúta Kore-edaovi okrem spolupráce s dvoma legendárnymi francúzskymi herečkami umožnilo aj posunúť štýl  tvorby do inej roviny, čo sa mu v konečnom dôsledku podarilo. Do istej miery. Režisér…

Keď sa v roku 1895 začala z iniciatívy bratov Lumièrovcov spletitá cesta kinematografie, nikto si neuvedomoval význam, ktorý tento nový spôsob umeleckej komunikácie počas nasledujúcich rokov nadobudne. Vznik a popularizácia kinematografie sú asociované s príbehom o projekcii Príchodu vlaku. V roku 1896, keď bol film prvýkrát premietaný, boli vraj diváci natoľko ohromení a vystrašení pohybujúcim sa vlakom smerujúcim priamo na nich, že začali kričať a utekať od plátna. Či už je táto historka pravdivá alebo nie, vyjadruje základnú vlastnosť filmového média – jeho definujúci vzťah k realite. Tento vzťah sa napokon ustanovil ako základná otázka filmovej teórie. Už pri tomto vzťahu ide o zložitú interpretáciu. No nemusí sa takou zdať. Pretože zobrazené obrazy považujeme za normu, uvedomujeme si síce ich obmedzenia, ale zároveň ich aj akceptujeme – ako akceptujeme napríklad obdĺžnikový rám filmového plátna. Vzťah filmu k vonkajšiemu…