Mgr. Zuzana Mojžišová, PhD. - vedúca katedry

Na Vysokej škole múzických umení v Bratislave vyštudovala odbor Filmová a televízna scenáristika a dramaturgia. Na Katedre audiovizuálnych štúdií pôsobí od roku 2000. Venuje sa recenzovaniu, píše o filmovom zobrazovaní minorít, zúčastnila sa niekoľkých etnomuzikologických výskumov, zaujíma sa o slovenskú kinematografiu a jej dejiny. Angažuje sa aj v priestore rôznych edičných a redakčných činností, dramaturgie a je hlavnou riešiteľkou či spoluriešiteľkou viacerých vedeckých aj umeleckých grantov. Odborné publikácie: Premýšľanie o filmových Rómoch (2014), O Del dživel/Boh žije (2014), O ľuďoch a snoch (2016), Za rómskych ľudom (2017), Filmová pamäť (2018), KASsolvent – Audiovizuálna prax a perspektívy uplatnenia (2019, obe ako spoluautorka s Evou Filovou)  a desiatky recenzií a štúdií v domácich a zahraničných časopisoch a zborníkoch. Poviedky, novely, romány:   Afrodithé (1997), Bon Voyage (2010), Rozprávky na sedem dní (2012),  Genius loci (2013) a Modus vivendi (2019).

prof. Václav Macek, CSc.

K dejinám filmu sa dostal cez sledovanie projekcií v Slovenskom filmovom ústave, po troch rokoch práce v rôznych robotníckych funkciách a kvôli tomu, že politická moc v 80. rokoch buď celkom zakazovala skvelým slovenským filmárom tvoriť, alebo im aspoň všemožne sťažovala ich prácu – a to mal v pláne zmeniť. Od osemdesiatych rokov sa systematicky venuje spracovaniu rôznych aspektov vývoja slovenského filmu, filmovej teórie a historiografie. Je autorom publikácie K dejinám slovenského dokumentárneho filmu (1992), monografií slovenských filmových tvorcov (Elo Havetta, Dušan Hanák, Štefan Uher, Ján Kadár), editorom viacerých zborníkov, spoluautorom Dejín slovenskej kinematografie (1997) a rozšírených Dejín slovenskej kinematografie 1896 – 1969 (pri oboch bola spoluautorkou Jelena Paštéková, 2016). V súčasnej dobe pripravuje druhý zväzok Dejín slovenskej kinematografie 1970 – 2020. V rokoch 1993 – 2010 viedol Katedru filmovej vedy (audiovizuálnych štúdií).
Od roku 1992 zodpovedá za každoročný festival Mesiac fotografie, od roku 2005 je riaditeľom Stredoeurópskeho domu fotografie, kurátorom fotografických výstav, venuje sa aj reflexii fotografickej tvorby, okrem monografií o diele generácie roku 1960 (Tono Stano, Miro Švolík, Peter Župník, Jozef Sedlák, Kamil Varga) publikoval tiež knihy o vývoji fotografického média: Slovenská imaginatívna fotografia 1981 – 1997 (1998), Slovenská fotografia 1925 – 2000 (2001, s Aurelom Hrabušickým), je iniciátorom a editorom trojzväzkových dejín európskej fotografie The History of European Photography 1900 – 2000 (2011, 2014, 2016).

Prof. PhDr. Jelena Paštéková, PhD.

Záujem o výskum vzťahov medzi umeniami ju od bádania literatúry a filmu z hľadiska rozprávania príbehov priviedol k hľadaniu širších kontextov slovenského umenia a kultúry. Na rôznych výskumných pozíciách pôsobila v Slovenskom filmovom ústave (1991-1993), v Ústave slovenskej literatúry SAV (1999-2006 bola riaditeľkou), od r. 1994 prednáša na Katedre audiovizuálnych štúdií. Je garantkou odboru a predsedníčkou medziodborovej komisie pre doktorandské štúdium. Venuje sa aj oblasti nastavovania hodnotových kritérií a expertíz (odborné komisie SCCA, Pro Slovakia, časť Národnej správy o kultúrnej politike pre Radu Európy, Rada Audiovizuálneho fondu). Od roku 2014 sa každoročne podieľa na panelových diskusiách v rámci Týždňa slovenského filmu. Pedagogicky profiluje predmety praktických ateliérov Dejiny slovenského filmu a Vybrané kapitoly z dejín slovenského filmu. Prednáša tiež Literatúru a film, na doktorandskom stupni Naratívne modality literatúry a filmu. 
Medzi výstupy z grantových podujatí patrí kolektívna vedecká monografia Poetika a politika (2004), aktuálne je autorkou projektu Súčasné filmové teórie: Nové rámce, iné problémy, posilňujúceho metodologický profil katedry (prvá časť 2019). Publikovala  monografie Dejiny slovenskej kinematografie (1997) a Dejiny slovenskej kinematografie 1896 – 1969 (2016 – obe s Václavom Macekom), monografiu o intermediálnych presahoch Rozprávanie o rozprávaní (2009) a Dobrí predkovia a Démoni (2014) o slovenských kultúrnych kontextoch päťdesiatych rokov. Edične pripravila komentovaný výber z diela spisovateľa a filmára Leopolda Laholu Posledná vec a iné (2007).
 

doc. Martin Ciel, PhD.

Vyštudoval odbor filmová a divadelná veda na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Do roku 1990 pôsobil v Akadémii vied, neskôr vo Filmovom ústave ako vedúci Oddelenia výskumu. Od roku 1998 do 2004 bol prorektor VŠMU, v súčasnosti je pedagóg VŠMU na Katedre audiovizuálnych štúdií, kde zabezpečuje výuku dejín filmových teórií, filmových žánrov a súčasnej problematiky filmu. Zaoberá sa semiotikou filmu a súčasnými filmovými teóriami aplikovateľnými na analýzu. Vedúci doktorandských prác na VŠMU. Viedol prednáškové cykly na FAMU Praha a Universita Karlova Praha, Masarykova Universita Brno, Lincoln Center New-York, National Film Archive New-York, Filmotheque Tel-Aviv, Bieloruská Univerzita Minsk... Je členom Umeleckej rady VŠVU a Akademického senátu FTF VŠMU i Redakčnej rady SFÚ, spoluautor výskumno-vedeckého projektu Divadelného ústavu „Slovenská dráma“: Dejiny slovenskej drámy 20. storočia, DÚ 2011.

Publikoval teoretické štúdie v rôznych odborných (filmologických, teatrologických) časopisoch a v zborníkoch, vystupoval na mnohých medzinárodných konferenciách. Jeho hlavné knižné práce sú Film. Ilúzia a akcia (1992), Odborná reflexia filmu na Slovensku (1997), Pohyblivé obrázky (2007), Metódy a možnosti analýzy filmového obrazu (2011), Film a politika. Ideológia a propaganda v slovenskom filme 1939 – 1989 (2017). Je spoluautorom publikácií Archetyp-Mýtus-Utópia (1998), Svet v pohyblivých obrazoch Martina Šulíka (2000), Poetika a politika (2004), Dejiny slovenskej drámy 20. storočia (2011), Film a dějiny 3 (2012), Film a dějiny 4 (2014)...

Spolupracoval s niekoľkými medzinárodnými festivalmi (MFF Rotterdam, MFF Krakow, MFF Bratislava) a v súčasnosti je programový poradca MFF Artfilm.

doc. Katarína Mišíková, PhD.

Prednáša o dejinách filmu, kognitívnej a naratívnej teórii a analýze filmu. Je autorkou monografie Mysl a příběh ve filmové fikci (2009), desiatok článkov a štúdií v domácich i zahraničných časopisoch a zborníkoch.  Je spoluautorkou elektronických skrípt Kapitoly z dejín svetového filmu (2015) a spoluautorkou a (ko)editorkou kolektívnych monografií Metamorfózy študentskej tvorby (2011), Nový slovenský film (2015), Transformation Processes in Post-Socialist Screen Media (2016) a koeditorkou zborníka Slovenský film v roku 2016 (2017). V súčasnosti sa venuje výskumu rozprávania a štýlu v slovenskom filme po roku 1989. Medzi jej profesionálne aktivity patrí aj popularizácia filmu a myslenia o filme. Je spoluautorkou rozhlasového seriálu Kino-Ucho (2012-14) a edukatívnych projektov Filmový kabinet deťom (2014), Filmová výchova pre pedagógov a študentov stredných škôl (2016) a Obrazy (proti) extrémizmu (2018). Pôsobí ako členka odbornej komisie Audiovizuálneho fondu pre hraný film.

Mgr. Monika Mikušová, PhD.

Vyštudovala filmovú vedu na Vysokej škole múzických umení a vedu o výtvarnom umení na Univerzite Komenského v Bratislave. Na Katedre audiovizuálnych štúdií zabezpečuje výuku predmetov venovaných dejinám a súčasnosti svetového filmu. Je spoluautorkou elektronických skrípt Kapitoly z dejín svetového filmu, rozhlasového cyklu Kino-Ucho a edukatívnych projektov Filmová výchova pre pedagógov a študentov stredných škôl a Obrazy (proti) extrémizmu. Bola hlavnou riešiteľkou a spoluriešiteľkou viacerých grantových projektov. Publikuje v domácich i zahraničných časopisoch a zborníkoch. Od roku 2008 pracuje ako dramaturgička filmových akvizícií RTVS a pravidelne sa zúčastňuje množstva svetových filmových festivalov, trhov a prezentačných podujatí a pôsobí v rôznych porotách a odborných komisiách. Popritom sa venuje i teórii a histórii výtvarného umenia a fotografie. V minulosti externe prednášala dejiny fotografie na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a pracovala ako kurátorka v Stredoeurópskom dome fotografie. K práci s fotografiou sa pravidelne vracia ako kurátorka a publicistka na voľnej nohe, pričom doteraz pripravila niekoľko desiatok výstav doma i v zahraničí.

Mgr. Eva Filová, ArtD.

Na FTF VŠMU učí od roku 2009. Publikuje v odborných časopisoch, venuje sa najmä slovenskému filmu, rodovej problematike a experimentálnemu filmu. SFÚ v roku 2013 vydal jej knihu Eros, sexus, gender v slovenskom filme. Je spoluautorkou rozhlasového cyklu o dejinách filmu Kino-Ucho (2012 – 2014), elektronických skrípt Kapitoly z dejín svetového filmu (2015), participovala na projektoch Filmová výchova pre pedagógov a študentov stredných škôl (2016) a Obrazy (proti) extrémizmu (2018). So Zuzanou Mojžišovou napísala elektronické príručky Filmová pamäť (2018) a KASolvent – Audiovizuálna prax a perspektívy uplatnenia (2019). Pre filmotéku kina Lumière dramaturgicky a lektorsky pripravuje cyklus starých dokumentárnych filmov Kraťasy z archívu.

Mgr. Juraj Oniščenko, PhD.

Študoval Filmovú vedu na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU (2005) a filozofiu na UK v Prahe (2005). V roku 2012 obhájil dizertačnú prácu na Katedre estetiky filozofickej fakulty UK v Bratislave. V súčasnosti pôsobí́ ako odborný asistent na Katedre estetiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Katedre audiovizuálnych štúdií Filmovej a televíznej fakulty VŠMU, kde vedie kurzy o estetike, teórii a dejinách svetového filmu. Zaoberá sa prienikmi medzi filmovou vedou, estetikou a filozofiou. Popri akademickej činnosti sa v SFÚ venuje aj edukácii pre verejnosť zostavovaním, kurátorovaním a lektorským vedením projektu venovanému dejinám kinematografie s názvom Filmový kabinet. Je spoluorganizátorom Medzinárodného filmového festivalu Cinematik Piešťany. 

Mgr. art. Eva Šošková, ArtD.

Na Katedre audiovizuálnych štúdií Filmovej a televíznej fakulty VŠMU absolvovala všetky tri stupne štúdia. Už počas študentského pôsobenia na škole sa začala sústrediť najmä na zvukový dizajn a animovaný film. Bola riešiteľkou viacerých grantov, pričom sa zameriavala na animovaný film, napr. Slovenská kinematografia po roku 1989 (APVV), Súčasné filmové teórie (VEGA).  V Národnom projekte Digitálna audiovízia v Slovenskom filmovom ústave skúmala slovenský animovaný film do roku 1989. Ako publicistka a kurátorka spolupracovala s festivalmi Bienále animácie Bratislava, Fest Anča v Žiline, Animateka v Ljubljane. V spolupráci so Slovenským filmový ústavom a Národným filmovým archívom v Prahe pripravovala prehliadku Československého animovaného filmu pre Filmmuseum vo Viedni. Na VŠMU samostatne vedie semináre Filmová reč a Súčasný slovenský animovaný film, ktorý vychádza z jej základného výskumu realizovaného počas doktorandského štúdia. Publikuje štúdie a odborné články (Slovenské divadlo, Kino Ikon, Film.sk, Homo Felix) a každoročne hodnotí uplynulý rok v slovenskom animovanom filme na rôznych platformách (Film.sk, Týždeň slovenského filmu, AVF).

Ing. Arch., Mgr. Erik Binder

Ing. Arch., Mgr. Erik Binder (1978 v Bratislave). „Sezónny“ architekt, „celoročný“ filmový kritik a publicista. Absolvoval odbor Architektúra na katedre  Občianskych budov na Fakulte Architektúry na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave v roku 2010 a Audiovizuálne štúdiá na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave v roku 2018. V súčasnosti pôsobí druhým rokom ako doktorand na Katedre Audiovizuálnych štúdií na VŠMU a pripravuje dizertačnú prácu pod názvom Fikčné svety slovenského hraného filmu. Prednáša predmety Dejiny svetového filmu a Súčasný svetový film na tejto fakulte. Publikuje pravidelne v časopisoch Film.sk, Frame/Kinoikon a na internetových portáloch kinema.sk, filmpress.sk a donedávna na filmkult.refresher.sk. Editor zborníka, a autor príspevku, o Pavlovi Brankovi s názvom Pavel Branko; V znamení filmu a jazyka.

Mgr. Denisa Jašová - interná doktorandka

Na Katedru audiovizuálnych štúdií prišla v r. 2017 študovať magisterský stupeň po absolvovaní bakalárskeho štúdia v odbore archívnictvo – filmová veda na Univerzite Palackého v Olomouci a momentálne na katedre pôsobí ako interná doktorandka. Jej bádateľskou doménou je filmová história. Venuje sa práci s archívnymi prameňmi vo filmovom výskume, ktorý sa špecializuje na dejiny slovenského amatérskeho filmu. Je členkou pracovnej skupiny Amateur Media Cultures pod hlavičkou NECS, ktorej cieľom je združovať filmových historikov v oblasti amatérskeho filmu na celom svete s cieľom získavania a predávania si skúseností, a tiež pracuje na inštitucionalizácii amatérskeho filmu na Slovensku. Okrem toho sa venuje dejinám talianskej kinematografie, učí sa taliančinu a svoje zručnosti v oblasti filmovej žurnalistiky sa snaží zlepšovať na rôznych workshopoch a letných školách pre filmových kritikov a žurnalistov po celej Európe. Na katedre tiež vedie rozhlasovú reláciu Cinefil s cieľom rozšíriť mediálne zručnosti študentov. Príležitostne pracuje ako rešeršistka pre dokumentárne relácie, publikuje v domácich filmových periodikách a pravidelne píše aj pre filmový festival Cinematik v Piešťanoch.