„Mojím najobľúbenejším slovenským filmom je science fiction Tretí šarkan (1985) režiséra Petra Hledíka. Nemyslím si síce, že ide zároveň o najkvalitnejší slovenský film všetkých čias, ale určite by som ho medzi ne zaradil. Ide totiž zrejme o jediný skutočne slovenský film, ktorý nám dovoľuje pozrieť sa na cudziu planétu, a prichádza aj s neortodoxným, a zároveň veľmi vydareným stvárnením mimozemšťanov. Ide o film pre deti a mládež, ale rieši závažné témy a má aj veľmi temnú atmosféru. Mám naň veľmi nostalgické spomienky ešte z detstva, keď sme ho niekoľkokrát videli v kine Istropolis namiesto vyučovania.“

Erik Binder

„Pod čímsi obľúbeným si zvyčajne predstavíme čosi príjemné, k čomu sa radi vraciame, na čo sa zas a znovu sme schopní pozerať, čo v nás vyvoláva pozitívne emócie a pocit pohody. Ak sa však zhodneme na tom, že krása môže spočívať aj v bizarnosti, nedokonalosti či škaredosti, ako kdesi zaznelo, že staré je krásne (kde inde ako v Obrazoch starého sveta), tak sa nemusím okúňať vybrať film, ku ktorému sa rada vraciam, hoci nie je ani krásny, ani dokonalý, ale vždy ma zhypnotizuje svojou naliehavosťou a zároveň zúfalstvom. Mám na mysli dlhometrážny dokument Evy Štefankovičovej Vedľajšie zamestnanie: matka(1990). To zúfalstvo vyplýva nielen z videného a počutého (autentickým záberom z tovární s unavenými robotickými robotníčkami kontruje ironický komentár Jara Filipa), ale aj z vedomia, aké ťažké je sa k tomuto filmu dostať, že stále ešte nevyšiel na DVD a len z času na čas je vylovený z archívu SFÚ. Ide o jedinečnú (v tom čase a nadlho aj jedinú) rodovo-kritickú sondu do života žien od budovateľských 50. rokov po reálny socializmus na konci 80. rokov, rozdelenú do siedmich kapitol. Je zrkadlom doby, našej spoločnosti, zrkadlom ženskej frustrácie zo zle platenej práce, preťaženosti a vyčerpanosti v podmienkach, kde nič poriadne nefungovalo, na tovar si bolo treba vystáť dlhé rady atď. Ide o  film, ktorý kladie veľa otázok a, ak si ich aktualizujeme (plus témy, ktoré vo filme nie sú, ktoré sú už passé...), tak nám stále má čo povedať. Keď som sa týmto filmom hlbšie zaoberala, dosť mi pomohla dobová tlač a taktiež rozhovory z projektu Oral history so strihačkou Margitou Černákovou a režisérkou Štefankovičovou. Možno aj tento osobný rozmer, stretnutie s nimi, či už na pôde školy alebo vo filmotéke kina Lumiére, robí z tohto filmu ten môj obľúbený.“

Eva Filová

„Môj obľúbený slovenský film je Kým sa skončí táto noc (1965), pravdepodobne jediný film, ktorý sa odohráva v horách, ale hory tam ani raz neuvidíme. Ani raz. Ale obľúbených slovenských filmov mám pravdaže viac, netvrdím, že sú to tie najlepšie: 322, 66 sezón, Neha, Vtáčkovia, siroty a blázni, Hotel Úsvit, Frem, 5. október...“

Martin Ciel

„Odpovede na otázky typu ´naj´ mávajú v mojom prípade takmer vždy len časovo obmedzenú trvanlivosť. Občas mi chutí ono, niekedy zas niečo iné. Raz ma nadchne čosi, potom niečo ďalšie sa mi zdá naj. Dnes v sobotu začiatkom januára z hraných filmov takto vyberám:322 Dušana Hanáka, Marhuľový ostrov Petra Bebjaka a Cenzorka Petra Kerekesa. (Len čo som to dopísala, hlásia sa v hlave aj Slávnosť v botanickej záhrade, Boxer a smrť, Obchod na korze, Kristove roky, Eva Nová... viacero ďalších). Ok. Mám naj trojicu na tento deň. A vyberám si teba – ako vždy pred bojom pokémonov kričia ľudské postavy: Marhuľový ostrov. Odhliadnuc od všetkých profesionálnych filmárskych pozitívnych vlastností je mi ten film blízky dušou, a to je mi priam neprofícky drahé. A ešte sa mi navyše spája s básňou milovaného básnika Jana Skácela:

Ať se kdo chce rýpe v našich vinách,
překrásné jsou noci na rovinách,
když sládne marhule 
a v polích tvrdne rež.
Když noc je vysoká, když z noční šibenice
viselec visí,
obral u silnice
o lásku člověka a visí pro krádež.“

Zuzana Mojžišová

„Keďže sa venujem najmä téme slovenského animovaného filmu, rada by som spomenula moje srdcovky z tejto kategórie, ktoré sú menej známe. Začnem vzdialenejšími časmi, a to prvým animovaným filmom Skupiny kresleného filmu Pingvin (1964). Film bratov Popovičovcov je nakreslený jednoduchou linkou, explicitne skúma hranice média (postava sa napríklad pohybuje po obvode filmového rámu) a zaujímavé je i jeho ozvučenie. Je to prvý pokus skupiny ľudí (viac menej amatérov) urobiť animovaný film, nie je vyrozprávaný dostatočne zrozumiteľne a je robený ´na kolene´, napriek tomu na mňa vždy pôsobí sviežo a jeho interpretačné rozvoľnenie ma inšpiruje. Sobotienka ide (1972) Vlastimila Herolda mi pohybmi postáv pripomína prvé počítačové hry, hoci v tom čase asi nešlo o takéto intermediálne spojenie. Film s príjemnou grafikou variuje sobotné situácie takmer až v tanečnom rytme. Ondrej Slivka je autorom filmu Celina (1989), ktorý je jednoduchou metaforou skostnateného myslenia, avšak spracovanou veľmi zručným kresliarom. Film ukazuje extrémne rakurzy, širokouhlý obraz a veľkú hĺbku priestoru. Vedieť (2000) Ivany Laučíkovej (Zajacovej) je študentský film na zadanie Právo dieťaťa na vzdelanie. Kreslená animácia pôsobivo sprostredkúva subjektívne vnímanie dieťaťa – jeho fascináciu svetom a prirodzenú schopnosť učiť sa. Ďalší študentský film Rosso papavero (2014) Martina Smatanu je čo do pestrosti záberov veľmi jednoduchý a minimalistický, ale predstavuje magickú mizanscénu bábkovej animácie v cirkusovom prostredí. V mojich očiach tento film citlivo balansuje na hrane fascinácie z nepoznaného a strachom z neho. V slovenskom animovanom filme je toho zaujímavého omnoho viac, ale tieto tituly sa mi vždy vybavia ako prvé.“

Eva Šošková

„Vybrať obľúbené slovenské filmy nie je ťažké: za sto rokov som ich intuitívne napočítala zo štyridsať. A z nich asi polovicu nielen mojich obľúbených, ale aj objektívne dobrých: vizuálne a myšlienkovo pôsobivých, dramaturgicky a kompozične vyvážených, spoločensky a umelecky relevantných. Potom to už ale bol urputný zápas so sebou samou o každú jednu priečku. Prehrala som – zo zoznamu mi vypadlo priveľa srdcoviek: Organ, Drak sa vracia, Punk je hned!, Diera v hlave... A niektoré sa doň nedostali len pre krátku metráž: Fotografovanie obyvateľov domu, V kocke, Pani Fľašková... Taká osobná divácka (re)kapitulácia:

1. 322
2. Posledný autoportrét
3. Frem
4. Až do mesta Aš
5. Kým sa skončí táto noc
6. 66 sezón
7. Slávnosť v botanickej záhrade
8. 5. október
9. Môj pes Killer
10. Všetko čo mám rád.

Katarína Mišíková

Foto: Fotografia z filmu Tretí šarkan (1985). Zdroj: https://image.pmgstatic.com/files/images/film/pho-tos/160/581/160581249_6d2676.jpg