Na čom práve pracujeme?

Na Katedre audiovizuálnych štúdií sa okrem odbornej prípravy študentov venujeme aj výskumným projektom, príprave kníh a zborníkov, organizácii konferencií, filmovému kurátorstvu, festivalovej dramaturgii či dokonca literárnej, výtvarnej a filmovej produkcii. Najmä sme však vášniví diváci a čitatelia. Prinášame stručný výber z pracovných i voľnočasových projektov našich pedagógov.

„V jesennom období som svoje sily vrhla do manažovania 5. ročníka prestížnej medzinárodnej konferencie Screen Industries in East-Central Europe, počas ktorej sme si vyskúšali kooperáciu v rámci katedry, ako aj so súčasnými i nedávnymi študentmi a študentkami. Pozitívne ohlasy nám potvrdili, že vynaložená energia sa pretavila do zmysluplných výsledkov.

Po organizačných aktivitách som na začiatku roka nadviazala na introvertnejší pracovný modus –  úpravy kapitol minuloročnej dizertačnej práce. Extrovertnú podobu mu zasa intenzívne vtláča vedenie môjho najobľúbenejšieho festivalu animácie Fest Anče, v ktorom sa snažíme nachádzať nové cesty smerom k divákom i k programu.“

„Zaoberám sa vplyvmi politickej ideológie (v čom mimochodom významne pomáhajú práce historikov ako Applebaumová, Figes, Snyder či Lowe a výskumy ÚPN) v prvom rade, samozrejme, na kinematografiu. Do časopisu Kino-Ikon som odovzdal text o stratégiách reprezentácií ideológie a o tzv. sovietizácii v slovenskom spravodajskom filme, konkrétne vo filmových týždenníkoch a kinožurnáloch. Videl som ich stovky a niekedy by to bola celkom sranda, keby v pozadí reality dejín nebolo toľko mŕtvych, popravených a politicky odsúdených. Ide o rozšírený výskum vychádzajúci z prednášky na poslednej česko-slovenskej filmologickej konferencii. Ideologickú manipuláciu stalinizácie a normalizácie mám ako-tak spracovanú na materiáli hraného filmu a teraz sa snažím popísať a analyzovať politickú indoktrináciu a jej postupy v Zvukovom týždenníku Nástup v období Slovenského štátu. Budúci rok by z toho mohla byť knižka, asi s názvom Film a politika (Ideológia a propaganda vo filme na Slovensku). Dúfam, že prinesie aj nejaké objavy a nové pohľady. Bude na túto tému na Slovensku prvá. A baví ma aj pripravovať s kamarátmi filmový seminár 4 živly (v Banskej Štiavnici), Artfilm (v Košiciach), písať recenzie do časopisu film.sk a stĺpčeky do Sme.“

„Sú veci, ktoré skrátka treba urobiť, a potom sú také, ktoré sa robia s vášňou. Do konca roka pre študentov plánujem napísať učebný text o dejinách a teórii dokumentárnych filmov, pretože stručné a hutné skriptá z tejto oblasti na Slovensku chýbajú – najmä tým, ktorí ich potrebujú na štátnice. Tento rok by mi mala vyjsť aj štvrtá zbierka básní. Vášnivo teraz hľadám jej vizuálnu podobu. No a po prvý raz v živote som dostala chuť urobiť vlastný film. Krátky a experimentálny.“

„Po príjemnej zimnej hibernácii sa v marci zvýšili pracovné obrátky – vplyvom aktuálnych politických udalostí sme s kolegyňami vymysleli a podali grant na tému filmovej re/prezentácie extrémizmu, v poradí čaká grant, ktorým by sme na katedre chceli pokračovať v dlhoročnom projekte Oral history. Ten nepriamo súvisí aj s projekciami v rámci cyklu Výročia osobností, ktoré dramaturgicky pripravujem pre filmotéku kina Lumière. Pri príležitosti životných jubileí premietam pásma krátkych filmov dokumentaristov, animátorov, kameramanov... – v januári to boli filmy muzikológa, skladateľa, strihača a režiséra Juraja Lexmanna a v marci kameramana Vladimíra Holloša. Mám tak jedinečnú príležitosť zoznámiť sa so zaujímavými ľuďmi a prizvať ich do školského projektu. Produkciu „krátkarov“ zviditeľňujem aj prostredníctvom cyklu Kraťasy z archívu, v ktorom premietam tematicky zoskupené krátke filmy vyrobené do roku 1990. V marci to boli Filmové diptychy a na apríl je pripravený Život s hendikepom.“

„Momentálne pre mňa niet nič vzrušujúcejšieho než čítanie fiktívnej rodinnej kroniky Ada aneb Žár od Vladimíra Nabokova (Paseka, 2015). Knihy, ktorá je labyrintom, majstrovským dielom, s jazykom, ktorý každou vetou obracia svet naruby, alebo ho pomenúva spôsobom, ktorý nedovolí čitateľovi, aby len na chvíľu zľavil z pozornosti.  A odkazuje aj k filmu. Hlavný  hrdina Van píše kroniku v 60. rokoch minulého storočia, ale jej dej sa odohráva v 80. rokoch 19. storočia. Raz si pätnásťročný Van  všimne hnedú škvrnku materského znamienka na tele svojej dvanásťročnej  milenky Ady. Po mnohých dekádach sám o sebe píše:  ´Dívá se a dlaň cikánky prosící o almužnu se postupně mění v dlaň dárkyně prosící o dlouhý život. (Kdy dosáhnou filmoví režiséři naší úrovně?)´ O dvadsať strán ďalej pokračuje: ´… a pak si chladně řekl, že skutečnost se nikdy nemůže vyrovnat fantazii.´ Asi to nemôže byť inak, ale géniovia jedného umeleckého druhu často pohŕdajú možnosťami druhu, ktorému sa nevenujú.“

„Už nejaký čas ma zamestnáva grantový projekt filmovej výchovy pre pedagógov a študentov stredných škôl, o ktorom si môžete prečítať aj v aprílom čísle mesačníka Film.sk. Príjemnejšou, aj keď v mojom prípade stále pracovnou aktivitou pre mňa boli projekcie a ďalšie podujatia v rámci dnes končiaceho Febiofestu a predchádzajúcej filmovej prehliadky Créme de la Créme. Po sviatkoch bude mojou úlohou dostať to najzaujímavejšie z videného aj na obrazovky RTVS.“

„V súčasnosti ma zamestnáva aj teší písanie o slovenskej kinematografii. Pre druhé vydanie Dejín slovenskej kinematografie Václava Maceka a Jeleny Paštékovej pripravujem čiastkovú kapitolu o hranom filme po roku 1989. S Janou Dudkovou zo SAV redakčne zostavujem zborník štúdií venovaný transformačným procesom v audiovízii strednej a východnej Európy. Vychádza z príspevkov, ktoré odzneli na medzinárodnej konferencii Screen Industries in East-Central Europe. Zároveň pokračujem vo výskume realistickej poetiky slovenských sociálnych drám, ktorý budem v lete prezentovať na pár zahraničných konferenciách a, ak sa zadarí, raz by som tieto čiastkové štúdie rada pretavila do knižky. Poctivá reflexia domáceho filmu síce môže byť náročná v tom, že naráža na nevyrovnané kvality našich filmov, je však zároveň veľmi inšpiratívna vďaka dialógu, ktorý prostredníctvom nej môžem viesť s kolegami filmármi aj teoretikmi.“

„Jar je pre ľudí nášho druhu obdobím najintenzívnejšieho podávania grantov, či už spoločných alebo individuálnych. Dva mám za sebou, tri pred sebou, napríklad aj ten, čo sa týka už roky trvajúceho a dôležitého projektu našej katedry – mapovania dejín slovenskej kinematografie metódou oral history. Ak sa pošťastí, do konca roka by mi mohla vyjsť knižka zozbieraných recenzií uverejnených za posledné roky v rôznych časopisoch. Priznávam však, že najväčšmi mi v týchto týždňoch behá po rozume beletristická knižka, ktorú by som rada napísala. Nebude síce o filmovej teórii ani histórii, ale veľmi sa teším na čas, keď ju budem písať.“

„Momentálne je to výber z ponuky FEBIOFESTu. Podľa mňa sa majú filmy pozerať v kine a nedá sa to robiť inak ako postupne. V prípade takýchto príležitostí denne. Budujú sa tým geologické vrstvy osobnostného vkusu, rozhľadenosti aj vedomostí, v ktorých vstupujú do dialógu obrazy minulej a súčasnej kinematografie. Nadnes (19. 3.) napríklad Eva Filová ako kurátorka zostavila zaujímavú kolekciu Kino-pravda, kino-lož, v ktorej oživuje a aktualizuje zapadnuté tituly slovenského dokumentu od konca štyridsiatych rokov. Teší ma, že sa medzinárodný festival filmových klubov FEBIOFEST otvoril širšiemu publiku a vďaka digitalizácii jednosálových kinosál ožívajú priestory zviazané s kolektívnym zážitkom kinofilskej komunity.

Popritom som s veľkou zvedavosťou začala čítať čerstvú knižku kolegov Nový slovenský film, ktorú zostavili Katarína Mišíková a Mária Ferenčuhová. Mapuje situáciu ostatných piatich rokov. Reflexia najsúčasnejšieho filmu veľmi chýbala.

Dlhodobo, je to už trvalka – pracujem na doplnení a prepisovaní titulu Dejiny slovenskej kinematografie, ktoré máme spolu s Václavom Macekom do konca roka textovo finalizovať. Prvý zväzok by mal vyjsť v polovici tohto roka. Dúfam, že naša práca aktualizuje pozíciu knižky, ktorá bola robená ´na kolene´, bez priamej inštitucionálnej a grantovej podpory. Vyšla v ťažkých časoch roku 1997. Z lásky i zo strasti, z identifikácie i odporu voči tomuto titulu vyrástla stredná generácia filmových historikov, ktorá tvorí pevný základ súčasného filmologického uvažovania na Slovensku. Úprimne ma to teší.

In spe (v nádeji) zostáva financovanie kolektívneho grantu Katedry audiovizuálnych štúdií Vybrané kapitolky z teórie filmu, ktorý som podala už pred rokom ako vedúca riešiteľka do grantovej agentúry VEGA. Vznikol z potreby oživenia úvah o súčasnej filmovej metodológii. Doteraz však bohužiaľ nie je jasné, či a akou čiastkou bude tento grant financovaný. Aj toto je realita slovenského filmového vedeckého podnikania. Ale – the show must go on!

Od 11. apríla bude prebiehať podujatie Týždeň slovenského filmu v kine Lumière, ktoré vyvrcholí udelením ceny Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Slnko v sieti – dňa 16. apríla. Odborne garantujem diskusie o produkcii minulého roku. Referáty o hranom filme prednesú Katarína Mišíková a Jana Dudková, o dokumente Mária Ferenčuhová a Marek Urban, o animovanom filme Eva Šošková a Maroš Brojo. Nádejní adepti štúdia na našej katedre, aspoň vy z Bratislavy – určite vás lákam do kina aj na diskusie! Bude to zaujímavé, tešíme sa na vás! Bližšie informácie nájdete na stránke http://www.tyzdenfilmu.sk/.“ 

„Na materskej dovolenke si snívam o knižke a aj na nej už začínam pracovať. Pôjde o dejiny slovenského animovaného filmu po roku 1989. Hoci moja dizertačná práca mala rovnakú tému, knižka bude koncipovaná úplne inak, dúfam, že pútavejšie. Tie moje sny sú o hrubej obrázkovej knižke s analytickým textom v popularizačnom štýle.“