Na čom študenti pracujú mimo výuky?

Študenti Katedry audiovizuálnych štúdií získavajú praktické zručnosti aj mimo fakultných lavíc. Majú príležitosť byť súčasťou Filmového kabinetu, rozširovať si argumentačné schopnosti na Študentských konfrontáciách či redakčne sa podieľať na príprave časopisu Frame. Prečítajte si, čomu všetkému sa priučili.

Pri našom študijnom odbore sa len ťažko a zriedka dostaneme od kníh, počítača, či z prítmia kinosály. Stáže, ktoré nám katedra v rámci štúdia ponúka, sú jednou z príležitostí k úniku. Pri prípadnom dobrom výbere. Mne sa takto „zadarilo“, keď som si vybrala lektorovanie Filmového kabinetu deťom. Tento projekt vznikol v spolupráci Asociácie slovenských filmových klubov a Filmovej a televíznej fakulty. Spolu s tvorcami animovaných filmov deťom prvého stupňa základných škôl vysvetľujeme záhady výroby animovaných filmov a zároveň im približujeme pôvodnú slovenskú tvorbu. A keďže sú to deti, žiadna prednáška nie je rovnaká. Pravda je, že nás vždy niečím prekvapia a dostanú do kolien. Keď sa vrátia aj druhýkrát a hrdo ukážu samostatne vyrobené ,,flipbooky”, alebo keď osemročný chlapec sám vecne poznamená, že ,,fotka je obraz a film je pokračovanie fotky”. Takže či už sú vám deti ľahostajné, či sa ich bojíte, alebo ich znášate pomerne dobre, pri takýchto a podobných situáciách musíte uznať, že sú to hlavičky a čas im venovaný sa nám všetkým raz vráti.
Verona Dubišová (1. ročník Mgr. stupňa štúdia)

Každoročne sa na Filmovej fakulte nakrúti cez sto študentských filmov rôznej kvalitatívnej úrovne. Študenti katedry audiovizuálnych štúdií dostanú dvakrát ročne za úlohu niekoľko z týchto pokusov o vysoké umenie a dieru do sveta verejne pochváliť/skritizovať/znemožniť (sa) sami pred sebou, pedagógmi, tvorcami, prípadne zástupcami filmových periodík. V minulosti som porovnával dianie v kinosále s bojom elektrónov, protónov a neutrónov v atóme, ale mám pocit, že protóny (režiséri) sa nás (elektróny), tak trochu na našej pôde boja a málo svoje myšlienkovo viacvrstevné eposy obhajujú, respektíve dávajú za pravdu našim snobsky znejúcim rozsiahlym súvetiam. Preto je dôležité študentské filmy správne pochopiť, pozrieť si ich viackrát a nájsť v nich všetky pozitíva. Negatív je v nich stále väčšie ako malé množstvo, ale na ne treba skôr taktne a exaktne upozorňovať, ako ich zbytočne rozmazávať a ukájať si tak vlastné kritické egá zbytočným povyšovaním. Tie režisérske, bohémske, sú aj tak väčšie a ťažšie skrotiteľné. Netreba ich hneď v zárodku na škole našimi recenziami/kritikami zabíjať, ale skôr vytvoriť okrem nevyhnutného, konštruktívneho "atómového" napätia aj slušnú formu komunikácie (ako na škole, tak do budúcnosti), založenú na vzájomnej úcte a rešpekte.
Erik Binder (3. ročník Bc. stupňa štúdia)

Byť súčasťou Frame-u je skvelá skúsenosť. A keď sa nepodieľate len ako autor, ale aj ako redaktor a editor, tak ešte väčšia. Pre absolventa našej katedry, nemusí byť filmový časopis len o písaní článkov, ale aj o práci priamo v redakcii. Prísť s vhodnou témou, o ktorej niečo viete, s témou, pri ktorej vás zaujíma názor autorov a ktorá zaujme čitateľov. Osloviť autorov, a to nielen z našej katedry, či školy, ale aj kolegov z Brna či Prahy. Učiť sa ako písať a ako učiť mladých autorov písať. Spolupracovať s nimi, opravovať ich, držať nad nimi ochrannú ruku, naháňať k dodržaniu termínov, budovať si vzťahy, ktoré nie sú len kamarátske, ale už profesionálne. Posledný týždeň, texty prídu neskoro, veľa opravovania, nestíhate, deadline sa blíži, človek moc nespí len aby všetko stihol. Sedem autorov, osem textov. Keď časopis príde do rúk, pocit spokojnosti a dobre vykonanej práce. 
Matej Sibyla  (2. ročník Bc. stupňa štúdia)

Počas rokov strávených vo festivalovom víre som sa čiastočne naučila deliť svoju pozornosť medzi premietané diela, ako aj nefilmové časti nabitého programu. Tento vzorec som aplikovala aj pri návšteve Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov v Jihlave (27. októbra až 1. novembra 2015), ktorého 19. ročník bol mojou premiérou. Okrem sledovaní mnohých filmových titulov som participovala na workshope Médiá a dokument, ktorý festival organizuje pre záujemcov z vysokých škôl zo zameraním na kreatívne písanie. Jeho misiou bolo nás, jeho účastníkov, naučiť, ako sa dajú písať rôzne žánre textov s hlavnou témou venujúcou sa aktuálnemu ročníku jihlavského festivalu. Čo sa týka samostatného priebehu workshopu, štruktúra bola vlastne veľmi jasná a prehľadná, obsahoval tri bloky kvázi prednášok. Každý z rečníkov mal vyhradený čas, aby konkrétny žáner či skôr útvar predstavil. Následne povedal zadanie a dokedy máme výsledný text doručiť. Pasívna časť sa našťastie rýchlo skončila a mohli sme vyraziť na mnohé filmové projekcie či iné sprievodné programy. Následne sme sa v posledný deň festivalu ráno stretli.

Rozdelili sme sa do skupín podľa toho, aký žáner sme si vybrali a texty sme si čítali nahlas a komentovali. Ja osobne som si vybrala písanie blogu, ale môj výsledný príspevok bol pravdepodobne príliš učesaný a akademický pre tento formát. Zo všakovakých programových možnosti ma upútalo tzv. Inšpiračné fórum. Toto fórum je formátom, v rámci ktorého majú účastníci možnosť stretnúť sa so známymi osobnosťami, a priamo sa s nimi aj konfrontovať. Vypočula som si dve ponúkané diskusie s autoritami, ktoré sa horlivo zapájajú do spoločenského diania doma aj vo svete, a oboje vo mne zanechali silnú vnútornú dohru. Spôsobili ju vo mne jeho hostia Julian Assange a Máša Alyochina.
Barbora Gvozdjáková (2. ročník Mgr. stupňa štúdia)