Zo študentskej perspektívy – 16. česko-slovenská filmologická konferencia
V dňoch 15. – 18. októbra 2015 sa v Hoteli Polianka v Krpáčove konala už 16. česko-slovenská filmologická konferencia, tento raz pod názvom VLAK ZVANÝ FILM. Krátku reportáž z nej pripravil študent KAS Marcel Šedo.
16. česko-slovenská filmologická konferencia v Krpáčove
Česko-slovenskú filmologickú konferenciu asi mnohí z vás poznajú zo zborníkov, pravidelne vychádzajúcich pod patronátom SFÚ. Zatiaľ posledný ročník venovaný vlakom vo filme sa konal opäť v Krpáčove a zúčastnili sa na ňom viaceré významné osobnosti z českej i slovenskej umeno-vednej sféry. Pre mňa osobne sa jedná o zaujímavú skúsenosť a to hneď vo viacerých ohľadoch, ktoré tu chcem v niekoľkých bodoch rozpracovať.
V prvom rade, ako prízvukovala v hromadnom e-maily už Katarína Mišíková, je toto podujatie ideálnym vstupom do filmovo-vednej sféry, keďže je známe svojou uvoľnenou atmosférou. Pri záverečnom posedení som mal napríklad možnosť neformálne sa porozprávať so známymi autormi ako Ján Bernard, Tomáš Petráň, Georgi Bagdasarov či Martin Ciel. Pokiaľ pre nič iné, treba tieto konferencie navštevovať aspoň kvôli networkingu.
Z neformálnosti sa však odvíja aj možnosť napísať a prezentovať na konferencii svoj vlastný príspevok. Teda, nie že by sa nebolo čoho obávať. Viera Langerová a Peter Michalovič sa napríklad púšťali do viacerých konfrontácií, ale rozhodne nešlo o hnidopišské pitvanie sa v texte, ostré útoky ani čokoľvek podobné. V takejto atmosfére tak bolo predsa len jednoduchšie prekonať „panenskú“ trému. Čítať text zoči-voči pedagógom a vedcom z našej i iných fakúlt tak považujem za veľkú a zároveň nepríliš „bolestivú“ skúsenosť.
Mimoriadne zaujímavé boli aj samotné prezentácie. Niektoré síce boli pripravené lepšie a iné horšie (niektoré na poslednú chvíľu), ale aj napriek tomu som odchádzal z konferencie plný nových impulzov a informácií. So zaujímavou prezentáciou prišiel napríklad Michal Michalovič (SFÚ) venujúci sa dekonštrukcii viacerých kinematografických mýtov (napríklad príchodu vlaku bratov Lumièrovcov) a taktiež predstaveniu a výhodám kartografickej metódy v prístupe k filmovým dejinám.
Spomedzi veľkého kvanta vynikajúcich príspevkov by som ešte rád upriamil pozornosť študentov filmovej vedy na tie, ktoré rozšírili kontext ohľadom slovenskej kinematografie. K tým najzaujímavejším patrili prezentácie Petry Hanákovej (SNG), Martina Ciela (VŠMU) a Jána Kraloviča (VŠVU). Kým prví dvaja poukázali na funkciu vlaku ako ideálneho symbolu modernizácie v službách fašistickej a socialistickej propagandy, Kralovič hovoril o sviatočnej poslednej ceste vlaku Gondkuláku (slúžil na prepravu dreva do Oščadnice) – happeningu, ktorý vytvoril Alex Mlynárčik a Dušan Hanák ho zachytil vo filme Deň radosti.
Konferencia bola zároveň významná pre celú česko-slovenskú filmologickú obec. Jednak tu bol oficiálne predstavený odborný občasník A & P univerzity UKF, venujúci sa popkultúre. Ďalšou významnou novinkou je zmena periodicity konferencie, keďže česká strana prišla s rozhodnutím organizovať ju každý rok. Tá najbližšia sa teda bude konať v Macedónsku, kde FAMU pomáha pri vytváraní filmovej univerzity, a bude venovaná spiritualite a balkánskemu filmu. Bude však obmedzená počtom miest v autobuse a preto je otázne koľko študentov sa jej bude môcť zúčastniť. Najvýznamnejšou informáciou však zrejme bolo vyhlásenie generálneho riaditeľa SFÚ Petra Dubeckého o vytvorení nového vedeckého oddelenia v priestoroch SFÚ.
Na záver musím skonštatovať, že na podujatí som sa zúčastnil ako jediný študent. Počas konferencie zaznela napríklad z úst organizátora Martina Kaňucha či riaditeľa SFÚ Petra Dubeckého sťažnosť na absenciu študentov VŠMU, ktorí by sa konferencie zúčastnili aspoň ako poslucháči. Nabudúce sa tak azda počet študentov opätovne zvýši.
Marcel Šedo, študent 3. ročníka KAS
