Adam Gazdič
Film banskobystrického rodáka Petra Solana z roku 1962 postihlo mnoho produkčných komplikácií: osem verzií scenára, dokonca zmena na poste režiséra a neschválenie scenára najvyššími vládnymi orgánmi v roku 1958 z dôvodu obvinenia z propagácie fašizmu. Povolenie zrealizovať scenár prišlo až o tri roky neskôr, napokon tak dielo uzrelo svetlo sveta a zapísalo sa do registra najlepších slovenských filmov. Boxer a smrť, nakrútený na motívy rovnomennej poviedky poľského autora Józefa Hena, je v poradí tretím celovečerným filmom Petra Solana a zároveň prvou slovenskou drámou z prostredia koncentračných táborov.
Ticho. Úder. Druhý. Tretí. Expozícia filmu vyvoláva skôr zmiešané pocity. Identita spoteného boxera udierajúceho do boxovacieho mechu je nám onedlho odhalená – z prezliekacej kabíny vykročí Kraft (Manfred Krug) v uniforme veliteľa SS, čím sa zabijú dve muchy jednou ranou: objasní sa nám miesto, ako aj časové zasadenie filmu. Sujet nás následne presúva k postave Jána Komínka (Štefan Kvietik), ktorého si Kraft vyberie spomedzi zoslabnutých heftlinkov ako svojho oponenta na tréning. Komínek tak nadobudne lepšie ubytovacie a stravovacie podmienky, ako aj možnosť nahliadnuť do zákulisia táborovej mašinérie zúfalstva, driny a utrpenia. Medzi ním a Kraftom vzniká zvláštny vzťah okorenený rivalitou, v ktorom aj napriek znepriateleniu ostatných väzňov Komínek vidí jedinú možnosť prežitia.
Zápletkou filmu teda je súperenie nacistického veliteľa a slovenského väzňa na pozadí udalostí druhej svetovej vojny. Vzájomné napätie náramne funguje vďaka dramaticky vďačnému prostrediu lágra ako aj skvelým hereckým výkonom, a to najmä legendárneho Štefana Kvietika. Vychudnutý, zúbožený, no pripravený znášať potupu a fyzické trýznenie, taký je jeho Ján Komínek. Podľa Richarda Blecha „Kvietik v postave väzňa akoby nadviazal na to striedme, úsporné, nepatetické herectvo Chudíkovo z Kapitána Dabača, v čom mu výrazne sekundoval nemecký herec Manfred Krug ako veliteľ tábora. Extrémne dramatický príbeh akoby bol na slovenské zvyklosti nakrútený priveľmi ´chladne´, lež práve triezva vecnosť zobrazenia a herecké stvárnenie ústredných postáv v kontraste s vypätým dramatizmom príbehu dodali filmu veľkú pôsobivosť."[1] Ján Komínek je pochybujúci, nedokonalý človek, atypický hrdina, jeho cieľom je skrátka za každú cenu prežiť. Naproti tomu autoritatívny Kraft je samoľúby, prekypuje pocitom nadradenosti a jediný chybný krok spochybňujúci jeho ego môže vyústiť v smrť. Komínek má v boxerských zápasoch vo svojich rukaviciach nenávisť celého národa, má možnosť osobného zúčtovania s nemeckým okupantom v mene všetkých, ako aj príležitosť osobnej pomsty.
Charakteristickou črtou prítomných esesákov je absencia ľudskosti. Mnohí z nich pôsobia nezainteresovane, akoby sa prostredie koncentračného tábora ani nedotýkalo ich sféry prežívania, svoje každodenné životy prispôsobili tomuto statusu quo. Hodujú, usporadúvajú boxerské zápasy a z dlhej chvíle chodia na prechádzky, ľudský život v týchto končinách nemá privysokú cenu. U Krafta sa síce miestami prejaví akýsi nemiestny športový duch, na konci filmu však napokon zostáva v úzadí. V závere Komínek podstúpi mučenícke rozhodnutie. Nezapadá síce do konvolútu jeho charakterových čŕt, symbolizuje však šľachetnosť ľudského ducha napriek konfrontácii s vlastnými záujmami.
Dôraz na autenticitu je pre Solana kľúčový, rovnako ako funkčne konštruovaný príbeh a psychológia postáv. Film nie je príliš naturalistický, často si drží odstup, napriek tomu sa mu darí účinne navodiť atmosféru bezútešnosti táborov smrti. Podiel na tejto atmosfére má aj audiovizuálna stránka filmu nijako nezaostávajúca za jeho obsahom. Kamera Tibora Biatha nie je sústavne statická a v zápasoch zručne sleduje postavy, striedajú sa detaily, polocelky, a dokonca sa k slovu dostanú aj hľadiskové zábery. „Skrze dramatické osvetlenie ´vyťahuje´ zo šera bledé tváre heftlinkov, s obdivuhodným zmyslom pre rytmus člení zápasy v telocvični, stavia na protikladnosti nálad (monotónna bezútešnosť apelplatzu, dynamická jazda, ktorá podhľadom na koruny stromov vystihuje vnútorné opojenie Komínka voľnosťou a prírodou).“[2] Práve zápasy sú primárnym zdrojom napätia, pôsobia pomerne realisticky, údery sú bolestivé a uspokojivé, sála z nich emocionálne vypätie. Hudba, ktorej je vo filme síce poskromne, je správne denervujúca, delirické kvílenia huslí akoby boli predzvesťou tragédie. Spoločná rozcvička Krafta a Komínka je v tomto ohľade nesmierne znepokojujúcim podprahovým konfliktom.
Dnes sa film teší už kultovému statusu, v roku 1989 sa dokonca dočkal aj amerického remaku s názvom Triumf ducha, v ktorom si hlavnú úlohu zahral Willem Dafoe. Boxer a smrť je pôsobivou štúdiou morálnych kvalít človeka v hraničnej situácii a ukážkou nezdolnej sily ducha. Aj po šesťdesiatich rokoch je snímka stále mrazivá a sugestívna, pokladá existenciálne otázky, verne a pomerne netradične zobrazuje jedno z najtemnejších období ľudských dejín.
Autor je študentom 4. ročníka.
[1] PORUBJAK M., Od falošných ilúzií k autentickému jestvovaniu. Slovenské filmové herectvo. In: Slovenský hraný film 1946 – 69. Bratislava: SFÚ, 1992, s. 89.
[2] MACEK V., PAŠTÉKOVÁ J., Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Vydavateľstvo Osveta, 1997, s. 190.
Foto: Snímka z filmu Boxer a smrť (1962). Zdroj: https://storage.cinemaware.eu/katalogy/images/c/2/c20f84e2-4f7b-11e8-8e7d-000c29a578f8.jpg