Kto sa bojí žien? Pýtal sa Michal Havran vo svojej televíznej relácii Večera s Havranom. Z pohľadu sociálnej antropológie sa snažila odpovedať Danijela Jerotijevič. Porozprávala napríklad o tom, aké ženy boli, či sú vnímané v určitej sociálnej skupine ako čarodejnice alebo ako rod vnímali lovci a zberači. Rodová expertka Zuzana Maďarová hovorila o strachu zo žien v politike, ale aj o tom, ako sa spoločnosť za 30 rokov fungovania feministickej organizácie Aspekt zmenila a či sú texty rovnomenného časopisu stále aktuálne. Pedagogička z KAS Eva Filová predstavila stereotypné obrazy žien v slovenských filmoch. Aké sú filmové ženy? Krotké, trpiace... Aké sú ženské postavy vytvorené mužmi a aké tie, ktoré vytvorili ženy? Viac sa dozviete v archíve RTVS, kde si reláciu môžete pustiť online. A nebojte sa! https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14084#849

V utorok 14. 12. celé popoludnie. Vlastne až do večera. Za študentstvo boli prítomní všetci z Katedry audiovizuálnych štúdií, za pedagógov takmer všetci. Poslucháčky a poslucháči postupne – počnúc prvým ročník a končiac piatym – predstavovali v približne päťminútových prezentáciách svoje budúce ročníkové a záverečné práce. Ich témy, základné otázky, metódy výskumu a spracovania, filmový materiál, študijnú literatúru. Občas sme cez zdieľanú obrazovku videli powerpoint. Po každom odprezentovaní sa rozvinula debata, občas kratšia, občas dlhšia. Zapájali sa najmä vyučujúci, ale ozývali sa aj študentské otázky, rady, upozornenia, predovšetkým služobne starších na adresu mladších, čo je pochopiteľné. Primárnym zmyslom podujatia bolo naštartovať prácu poslucháčok a poslucháčov na ročníkových a záverečných zadaniach a navzájom si poradiť a inšpirovať sa. Pridružili sa aj iné benefity – niektorí sa vôbec prvý raz (aspoň online) videli,…

Týždeň slovenského filmu (TSF) je podujatie, ktoré prehľadne predvádza i reflektuje uplynulý rok v slovenskom filme. Prečo je dôležité vedieť, kde sa slovenský film a jeho inštitúcie nachádzajú, čo o nás vypovedá a akým spôsobom to robí? Reflexia - pomenovanie problémov i kvalít umožňuje napredovanie. Diskusia prehlbuje a kultivuje myslenie o filme i o našej spoločnosti. V neposlednom rade takéto podujatie dáva filmovým tvorcom i divákom jasný signál, že slovenské filmy sú dôležitou súčasťou našej kultúry. A kde sa deje filmová reflexia, tam nemôže chýbať Katedra audiovizuálnych štúdií – jediné pracovisko na Slovensku, ktoré je špecificky zamerané na prípravu filmových vedcov na ich rôznorodé pracovné pozície.Tento rok bude TSF kvôli pandemickej situácii zase online. Pripojiť sa zdarma môžete nie len k premietaniam slovenských filmov, ale aj k panelovým diskusiám, ktoré budú hodnotiť uplynulý rok v slovenskom filme. Diskusie…

Čoskoro je tu festival dokumentárnych filmov Jeden svet. Tento rok na ňom participujú aj študenti KAS. Anna Lazor, Nina Ulická a Matej Ambroš pripravili sekciu Jeden svet v krátkosti. Dve pásma krátkych filmov sa zameriavajú na zahraničné dokumentárne filmy s témou zjednocujúcou celý festival Rozvojová krajina (8.11. o 17:00 v Novej Cvernovke) a na domáce študentské dokumenty (9.11. o 17:00 v Novej Cvernovke). Študenti svoje výbery prídu aj uviesť. Ste srdečne vítaní!

Na krátke uvítanieAsi by to tak malo byť, že študentský časopis vedú študenti. Vraciame sa tak späť k akejsi prapodstate. Náš katedrový časopis Frame prestáva po rokoch pôsobiť na pôde filmologického časopisu Kino-Ikon. Presúvame sa do online priestoru, no raz, ak budú finančné prostriedky a chuť, sa snáď znova ukážeme v papierovej podobe.Témou aktuálneho čísla, ktorého príspevky budú najprv postupne vychádzať na tomto mieste - na webstránke Katedry audiovizuálnych štúdií, sú minority. Študenti katedry prinesú mozaiku pohľadov na rozličné skupiny minorít a ich zobrazovanie vo filme.Impulz k téme sa zrodil v súvislosti s jedným krátkym dokumentárnym filmom, ktorý som náhodou objavila v distribučnom liste v archíve SFÚ – Nezapomeňte na tohle děvčátko (1960).[1] Utkvela mi jedna jeho veta, konkrétne staré rómske príslovie: Všetci ľudia pod slnkom majú rovnako tmavý tieň. Obzrime sa teda za tie naše a spoločne sa kriticky pozrime…

Za prvý slovenský celovečerný film je považovaný film Jánošík z roku 1921 Slovákov žijúcich v emigrácii - bratov Siakeľovcov. Tento rok teda ubehlo 100 rokov od jeho vzniku a kinematografia tak oslavuje okrúhle narodeniny. A práve tie sú dôvodom najrôznejších podujatí venujúcich sa domácemu filmu, na ktorých sa podieľajú aj členovia KAS: Abecedár slovenského filmu 1921 – 2021Príchod Abecedára slovenského filmu 1921 – 2021 – sme už zvestovali na našom webe v marci. Pandémia túto celoročnú filmovú prehliadku síce posunula, ale nezrušila. A tak v septembri v kine Lumière štartuje pekne od začiatku. Predstaví dejiny slovenskej kinematografie prostredníctvom vybraných hesiel, ktoré pokrývajú najcharakteristickejšie témy, problémy, fenomény a udalosti slovenskej kinematografie. Ide o netradičný, ne-chronologický a ne-hierarchický spôsob prezentácie poznania, pri ktorom projekt rezignuje na kanonizovaný prehľad slávnych tvorcov a…

Spolupráca našej študentky Niny Novákovej a jej profesorky Jeleny Paštékovej prebieha aj mimo školskej pôdy – v kine Lumière. V zastúpení Filmotéky kina Lumiére Nina oslovila pani profesorku na zostavenie projekcií k cyklu Carte Blanche.„Na konci marca tohto roku oslávila okrúhle narodeniny slovenská filmová a literárna bádateľka, historička, vysokoškolská pedagogička, pani profesorka Jelena Paštéková, a my sme sa jej pri tejto príjemnej príležitosti rozhodli venovať priestor v rámci cyklu Carte Blanche. Profesorka Paštéková zostavila výber piatich filmov, ktoré ju nejakým spôsobom ovplyvnili, ktoré má rada a chce sa o ne podeliť s Vami, divákmi. Jej dámsku volenku otvára príbeh nadšenca-dokumentaristu Amatér Krzysztofa Kieślowského, nasledovať po ňom bude gruzínsky film Nesmúť, film talianskeho režiséra Maria Monicelliho s názvom Len aby to bolo dievčatko,dlhometrážny debut Stevena Soderbergha Sex, lži a video a výber pani…

Divák vhupne in medias res do deja a znenazdajky sa ocitá na sedadle idúceho auta. Spoločnosť mu robia traja ďalší pasažieri. Skúmavo na nich hľadí, snaží sa dovtípiť, kto sú, kam smerujú. Nič o nich nevie. A, ako sa ukáže, ani oni nevedia nič o sebe navzájom.Svetová pandémia meniaca kurz našich dní poznačila aj záverečné práce minuloročných bakalárov, keď dostali za úlohu reflektovať situáciu. Režisérka Monika Mahútová sa rozhodla v krátkometrážnom filme Návrat spracovať nedobrovoľné dobrodružstvo Lucie, Matúša a Emila – kolegov nútených spoločne stráviť karanténu po návrate zo zahraničia. Zadaná téma tak bola splnená a poskytla základ pre realistickú motiváciu zápletky. Pandémia tvorí akýsi background, pred ktorým sa vynárajú motívy hlbšieho, oveľa trvácnejšieho charakteru.Zdanlivo jediné, čo trojicu spája, sú neprekonateľné rozdiely. Rozličnosť charakterov vyzdvihuje prostredie teraz už opusteného domu Matúšovej babičky.…

Dopad epidémie na naše životy sa okrem iného odzrkadlil v nútenom obmedzení kontaktu s blízkymi osobami, ktoré patria do najzraniteľnejších skupín. Myšlienka ohrozenia života blízkych, výrazné redukovanie chvíľ trávených v ich spoločnosti, to všetko akoby vyzdvihlo a pripomenulo ich hodnotu v našich srdciach. A v tomto duchu sa nesie aj absolventský film Daniela Svoreňa Ideál, ktorý je obdivným a vrúcnym portrétom jeho starých rodičov, vzdaním holdu, no zároveň i snahou o odkrytie tajomstiev dynamiky ich vzťahu práve  na pozadí globálnej pandemickej situácie.Prítomnosť režiséra je v snímke hneď od začiatku priznaná a, ako Daniel sám hovorí, jednou z hlavných motivácií pre nakrútenie filmu práve o vlastnom dedkovi a babke bol obdiv, ktorý prechováva k ich napriek pokročilému veku neustávajúcej pracovitosti a životnému elánu. Pre starého otca je druhým domovom rozľahlá záhrada neustále vyžadujúca opateru, podobne ako aj vzťah so…

Film Tibora Koškovského zachycuje mladé snoubence během pandemie koronaviru. Film je natočen velmi esteticky, využívá malé hloubky ostrosti a světla, a už od samého počátku se snaží vše důležité sdělit a diváka tak seznámit se situací snoubenců. Některé z věcí jsou zobrazeny více explicitně, jiné méně, ale v průběhu děje všechny dílky zapadnou do sebe. A každá ze zobrazených věcí dává smysl (obálka, kterou hrdinka bere do rukou, obraz na stěně). V rámci dialogu zde vzniká pár humorných situací, které sílu tématu odlehčují a fungují.Velkým tématem filmu je svatba, která je řešena po celou stopáž děje. Důležitost svatby se snaží podtrhovat i voice over hlavní hrdinky, který ale přichází naprosto z ničeho nic (bez příčiny) a nezapadá do celého děje. Je spíše rušivým elementem, který nutí diváka přemýšlet nad jeho významem a strhává tak jeho pozornost. Ovšem podstatu tohoto voice overu lze více než z něj odvodit kupříkladu z…