V Sabinove si kinofili môžu spomenúť na Obchod na korze; v okolí Novákov zas na Boxera a smrť, ktorý sa nakrúcal v priestoroch bývalého pracovného tábora určeného počas nacistického Slovákštátu pre Židov; na Zvony pre bosých, brázdiac  liptovský či malofatranský plenér. Dalo by sa pokračovať. Príbeh nedávno premiérovaného filmu Petra Bebjaka Správa sa odohráva niekde medzi Auswitz-Birkenau, konkrétne časťou koncentráku prezývanou Mexiko, a Žilinou. Film sa ale nakrúcal prevažne na Záhorí.Prázdniny filmológov sa dajú tráviť všelijako. Na filmových festivaloch, v dovolenkových destináciách, písaním doma, ale napríklad aj tak, že si siahnete na miesto niekde blízko vlastného fyzického dna rozmaznaného dnešnou našou bohatou, technickými vymoženosťami zaplavenou civilizáciou. Že pôjdete po vlastných za pár dní okolo stodvadsať kilometrov, snažiac sa kráčať aspoň približne tadiaľ, kadiaľ utekali Rudolf Vrba s Alfredom Wetzlerom, aby…

The International Council for Traditional Music (ICTM - http://ictmusic.org/) je vedecká organizácia, ktorej cieľom je podporovať štúdium, prax, dokumentáciu, uchovávanie a šírenie tradičnej hudby a tanca vo všetkých krajinách. Každoročne organizácia usporadúva aj viacero konferencií, niektoré sú naozaj celosvetové, iné parciálne. A keďže hudba má s filmom – našou katedrovou prioritou – mnohé spoločné, našiel sa prienik medzi mojou prácou a sekciami 46. svetovej konferencia ICTM v portugalskom Lisabone. Či skôr našou prácou, podujatia som sa totiž zúčastnila s etnomuzikologičkou Janou Belišovou v Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. S projektom archivácie zozbieraného materiálu, ktorý sme prezentovali, ma spája aj téma oral history, uchovávanie a zverejňovanie jej výstupov. Náš spoločný konferenčný príspevok mal názov Elektronická databáza rómskych piesní, tancov a ústnych správ. Skúsenosti z praxe mimovládnej…

Stret sveta klasického umenia a nových médií: Georges Didi-Huberman (vľavo) a Lev Manovich (vpravo) v diskusii. V dňoch 22.- 26. 6. 2022 sa v Bukurešti uskutočnila 15. výročná konferencia NECS - Európskej asociácie pre filmové a mediálne štúdiá. Ide o najväčšie networkingové akademické podujatie tohto typu na európskej pôde, na ktorom akademici z filmových a mediálnych štúdií prezentujú svoj aktuálny výskum, vymieňajú si skúsenosti a nadväzujú spolupráce. Po pandémiou vynútenej pauze to bola po vyše dvoch rokoch prvá „prezenčná“ konferencia, hoci niektoré jej časti sa kvôli koronavírusu museli predsa len konať hybridne. Počas piatich dní sa uskutočnil 1 absolventský workshop, 120 konferenčných panelov, 3 plenárne prednášky, 2 projekcie a 1 diskusia dvoch filmárov. Zastrešujúcou témou tohtoročnej konferencie boli poznávacie aspekty médií.Spolu s kolegyňami a kolegami z Rumunska, Maďarska, Poľska, Estónska, Litvy a Slovenska…

V piatok 17. júna sa v online formáte koná výročná konferencia filmologického žurnálu Studies in Eastern European Cinemas. Tento rok sa pod titulom Eastern European Screen and other media zameria na otázky intermediality a intertextuality audiovizuálnych médií a ich vzťahov k iným umeleckým a mediálnym formám. Hlavnou rečníčkou bude Ágnes Pethő zo Sapientia University v rumunskom Kluži, ktorej prednáška bude venovaná kolážovému efektu, afektu a intermedialite vo filmoch Radu Judeho a Sergeja Loznicu. Na konferencii vystúpi aj pedagogička KAS Katarína Mišíková. Vo svojom príspevku Posledný autoportrét: Medzi nonfiction a autofikciou sa bude venovať intertextuálnym a intermediálnym kontextom filmu Mareka Kuboša. Ku konferencii sa môže ktokoľvek pripojiť naživo na linku…

Renomovaný britský vydavateľ blu-ray a DVD nosičov Second Run so sídlom v Londýne uvádza na medzinárodný trh uznávané snímky z celého sveta. V súčasnosti sa chystá titul Eduarda Grečnera z roku 1967 Drak sa vracia, licencovaný Slovenským filmovým ústavom. Bonusom vydania má byť film o filme, ktorý zahraničným divákom priblíži významové kontexty tohto diela. Májové rozhovory s režisérom a Jelenou Paštékovou sa nakrúcali v tematicky súvisiacich lokáciách Múzea slovenskej dediny v Martine, ktorá poskytla filmárom vizuálne inšpirácie. V snímke vystúpia aj filmová historička Eva Filová a dlhoročný člen našej katedry filmový historik a kunsthistorik Juraj Mojžiš. Za námet, scenár a réžiu filmu o filme je zodpovedný absolvent katedry Marián Brázda. Eduard Grečner a Jelena Paštéková Eduard Grečner, Jelena Paštéková a Marián Brázda

Začiatkom roka 2020 som sa na pozvanie kolegov z Filmovej univerzity Konrada Wolfa v nemeckom Babelsbergu zúčastnila vedeckého sympózia Prekarita v európskom hranom a dokumentárnom filme. Zišli sa na nej filmoví vedci a historici z rôznych krajín Európy, aby spoločne diskutovali o spôsoboch reprezentácie prekarizácie, chudoby a sociálnej exklúzie vo svojich domácich kinematografiách. Ukázalo sa, že spektrum vizuálnych i naratívnych motívov spojených s týmito témami je pomerne široké. A tiež, že rôzne európske kinematografie reflektujú dané fenomény v rôznej miere. O to prekvapujúcejšie bolo pre hostí sympózia i samotných hostiteľov zistenie, že slovenská kinematografia, v medzinárodných rámcoch vnímaná skôr marginálne, je priam veľmocou sociálnych drám a dokumentov. Že slovenskí filmári s invenciou i vášňou skúmajú rôzne kontexty a vrstvy sociálnych problémov. Pre mňa bolo mimoriadne potešujúce, môcť toto poznanie…

1. Po trinástich rokoch od inauguračnej prednášky prof. Jeleny Paštékovej sa v utorok 5. apríla 2022 v priestoroch filmovej a televíznej fakulty uskutočnila opäť  inauguračná prednáška - doc. Martina Ciela. Po splnení náročných akademických kritérií, po odporúčaní jeho menovania za profesora oponentmi – prof. Jan Bernard, prof. Miroslav Marcelli, prof. Jelena Paštéková  - bol jeden zo zakladajúcich členov katedry navrhnutý prezidentke republiky  na menovanie za profesora aj inauguračnou komisiou.2. V soboru 9. apríla 2022 si Jelena Paštéková prevzala Národnú filmovú cenu za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre.3. V piatok 13.mája 2022 získala Žofia Ščuroková, študentka 3.ročníka našej katedry, ako vedúca riešiteľského kolektívu výstavy s pracovným názvom Z  dejín slovenskej kinematografie 1896- 2020 už druhý grant (prvý od Nadácie mesta Bratislavy). Tentoraz od  AVF vo výške 12.000euro. Je to jeden z  najvyšších…

Nový film Tvojazem Petra Budinského som chcela vidieť čo najskôr. Ide totižto o prvý slovenský animovaný celovečerný film, ktorý vznikal moderným európskym spôsobom – výroba animovaného filmu je drahá, náš malý trh ju nezaplatí a ani personálne neobsadí, preto musí prísť medzinárodná spolupráca. A tá sa ponúkla zo strany Česka a Belgicka. Okrem toho je samozrejme dôležité domáce financovanie, keď chcete osloviť partnera, aby tiež prispel. U nás film zaplatili AVF, RTVS, BSK a Media. Slovensko doteraz figurovalo v animovaných koprodukciách ako minorita, čo súviselo aj s tým, že naši animátori neboli na tvorivých pozíciách. Áno, v ére samostatnej Slovenskej republiky vznikli do času Tvojazeme ešte dva plne slovenské celovečeráky pre dospelého diváka – Lokalfilmis a Parralel. Boli však provinčné. V prípade Lokalfilmisu naozaj lokálne pre domácich fanúšikov projektu Lokal TV a v prípade filmu Parralel išlo o autorskú výpoveď…

Kedysi to bolo takto. Mali ste napísať nejaký článok. Bolo treba vymyslieť koncepciu a formu. Nájsť zodpovedajúci štýl. A tak ste si sadli k písaciemu stroju. Zohnať a založiť papier, kopirák, a takto podobne a komplikovane. Potom to prepísať načisto. Občas ste museli použiť takú bieliacu vec, ak ste urobili chybu. Medzitým bolo treba ísť do knižnice kvôli overeniu faktov, prípadne pozrieť do nejakých kníh kvôli citátu. Ak bola knižnica otvorená a kniha dostupná. Zohnať 25 či 50haliernik, nájsť fungujúcu telefónnu búdku a dohodnúť sa s redakciou. Potom obálka, známka a na poštu. A článok poslať, ak bola pošta otvorená. Na Hlavnej stanici občas bola. A ak išla električka, stihli ste. Medzitým ste sa stretali s kamarátmi, v kaviarňach ste si dali s rôznymi ľuďmi kávy a diskutovali o probléme článku a nielen o ňom. Večer ste nad textom toho článku rozmýšľali. Všetci mali plno času.Teraz sú všetky tie nástroje, ktoré majú čas…

V posledných mesiacoch mi neschádza z mysle, čo sa z tej hroznej vojny priamo na našom prahu môžeme naučiť. Každá či každý z nás ju minimálne periférne sleduje a v rôznej miere sa ňou cíti sama či sám zasiahnutá či zasiahnutý. Pocit ohrozenia síce môže byť reálny, ale sotva je akútny. Veď naša krajina sa bezprostredne vo vojnovom konflikte nenachádza. Ak pravda neberieme do úvahy zákopy sociálnych sietí či politickej scény. Aspoň zatiaľ nie. Veľa sa rozpráva a diskutuje o tom, čo by sa stalo, keby bolo Slovensko v situácii, v akej je Ukrajina. Či by sme sa vedeli takto brániť, ukázať takú odvahu. Radšej o tom nechcem špekulovať. Zaujímalo by ma však, kto by boli tie hrdinky a tí hrdinovia, čo by reprezentovali odvahu a vzdor celého národa. Na Ukrajine totiž vidíme dva odlišné archetypy hrdinstva. Možno presnejšie: dva odlišne mediálne artikulované modely hrdinstva. A oba pochádzajú takpovediac zo showbiznisu. Vzrastom možno…