Predĺžený víkend od 16. do 18. septembra patril nielen bratislavskej Bielej noci, ale aj 30. ročníku postupovej súťaže a prehliadky amatérskeho filmu Cineama, ktorý sa konal v ozdravnom prostredí Bardejovských kúpeľov. Ozdravnom doslovne, keďže pomedzi súťažné bloky filmov a sprievodné akcie sa dalo odbehnúť si k liečivému prameňu, na lesnú kyslíkovú cestu alebo do wellnessu. Prípadne sa zúčastniť workshopu a zaexperimentovať si s nájdenými 8 a 16 mm filmovými materiálmi. Najzaujímavejším však bol, ako to býva na podobných akciách, networking, menej či viac pracovné stretnutia s ľuďmi od fachu, ktoré začali neformálne na prestupnej stanici v Kysaku a skončili až na spiatočnej ceste do Bratislavy.V porote k súťažným filmom rôznych vekových kategórií zasadli viacerí absolventi FTF VŠMU, režisér Marek Kuboš a režisérky Iveta Grófová a Vladislava Sárkány (Plančíková), scenárista Jakub Spevák a filmová kritička a výkonná riaditeľka…

Svelonoc, druhý film Terezy Nvotovej, má Zlatého leoparda z festivalu v Locarne. Hovorím si, že presne toto slovenský film potrebuje: medzinárodné úspechy silných, významovo univerzálnych a zároveň lokálne ukotvených takzvaných ženských tém od ženských autoriek. Myslím, že bude aj ďalej festivalovo rezonovať. Je to atraktívny mix exotizmu východnej Európy a globálnych rodových problémov, zmes postupov psychologickej drámy a hororu. Čosi, čo v súčasnej kinematografii nachádzame od škandinávskych folk hororov až po latinsko-americké sociálne horory. Ale zároveň aj čosi veľmi domáce a bolestivo naše – nielen slovenské, ale najmä rurálne a patriarchálne. Tým Svetlonoc zámerne žánrové formy presahuje.Lenže po tom, čo som Svetlonoc videla na plátne ešte pred oficiálnym uvedením do kín, sa už z jej úspechu teším o čosi menej. Nech sa Nvotovej a jej filmu snažím akokoľvek sestersko-žensky fandiť, nemôžem si pomôcť a kladiem si otázku,…

Jednou z veľmi pekných vlastností na učiteľskom povolaní sú prázdniny, najmä tie letné, najdlhšie, je možné počas nich si nielen oddýchnuť, ale sa aj venovať tomu, na čo počas semestra neostáva priveľa času – nejaký ten výskum, nejaké to písanie, nejaké to hobby. Aj preto nie sú augustové termíny obhajob záverečných či ročníkových prác medzi obcou pedagogickou príliš obľúbené. Treba byť v určený čas v Bratislave, treba pred tým pozorne čítať desiatky strán textu, robiť si k tomu poznámky, zostavovať otázky, prípadne písať školiteľské či oponentské posudky – to všetko počas oficiálnej dovolenky. Hoci je to mierne otravné z pohľadu členiek a členov komisie, nepamätám, že by sme niekedy odmietli prázdninový termín vypísať – hoci, popravde, mohli by sme. Považujem to za prejav náklonnosti a ústretovosti.Aj toto leto, 25. augusta 2022, sme si situáciu zopakovali. A bolo to nesmierne výživné, bolo jasné, že čas, ktorý sme štyrom…

V Sabinove si kinofili môžu spomenúť na Obchod na korze; v okolí Novákov zas na Boxera a smrť, ktorý sa nakrúcal v priestoroch bývalého pracovného tábora určeného počas nacistického Slovákštátu pre Židov; na Zvony pre bosých, brázdiac  liptovský či malofatranský plenér. Dalo by sa pokračovať. Príbeh nedávno premiérovaného filmu Petra Bebjaka Správa sa odohráva niekde medzi Auswitz-Birkenau, konkrétne časťou koncentráku prezývanou Mexiko, a Žilinou. Film sa ale nakrúcal prevažne na Záhorí.Prázdniny filmológov sa dajú tráviť všelijako. Na filmových festivaloch, v dovolenkových destináciách, písaním doma, ale napríklad aj tak, že si siahnete na miesto niekde blízko vlastného fyzického dna rozmaznaného dnešnou našou bohatou, technickými vymoženosťami zaplavenou civilizáciou. Že pôjdete po vlastných za pár dní okolo stodvadsať kilometrov, snažiac sa kráčať aspoň približne tadiaľ, kadiaľ utekali Rudolf Vrba s Alfredom Wetzlerom, aby…

The International Council for Traditional Music (ICTM - http://ictmusic.org/) je vedecká organizácia, ktorej cieľom je podporovať štúdium, prax, dokumentáciu, uchovávanie a šírenie tradičnej hudby a tanca vo všetkých krajinách. Každoročne organizácia usporadúva aj viacero konferencií, niektoré sú naozaj celosvetové, iné parciálne. A keďže hudba má s filmom – našou katedrovou prioritou – mnohé spoločné, našiel sa prienik medzi mojou prácou a sekciami 46. svetovej konferencia ICTM v portugalskom Lisabone. Či skôr našou prácou, podujatia som sa totiž zúčastnila s etnomuzikologičkou Janou Belišovou v Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. S projektom archivácie zozbieraného materiálu, ktorý sme prezentovali, ma spája aj téma oral history, uchovávanie a zverejňovanie jej výstupov. Náš spoločný konferenčný príspevok mal názov Elektronická databáza rómskych piesní, tancov a ústnych správ. Skúsenosti z praxe mimovládnej…

Stret sveta klasického umenia a nových médií: Georges Didi-Huberman (vľavo) a Lev Manovich (vpravo) v diskusii. V dňoch 22.- 26. 6. 2022 sa v Bukurešti uskutočnila 15. výročná konferencia NECS - Európskej asociácie pre filmové a mediálne štúdiá. Ide o najväčšie networkingové akademické podujatie tohto typu na európskej pôde, na ktorom akademici z filmových a mediálnych štúdií prezentujú svoj aktuálny výskum, vymieňajú si skúsenosti a nadväzujú spolupráce. Po pandémiou vynútenej pauze to bola po vyše dvoch rokoch prvá „prezenčná“ konferencia, hoci niektoré jej časti sa kvôli koronavírusu museli predsa len konať hybridne. Počas piatich dní sa uskutočnil 1 absolventský workshop, 120 konferenčných panelov, 3 plenárne prednášky, 2 projekcie a 1 diskusia dvoch filmárov. Zastrešujúcou témou tohtoročnej konferencie boli poznávacie aspekty médií.Spolu s kolegyňami a kolegami z Rumunska, Maďarska, Poľska, Estónska, Litvy a Slovenska…

V piatok 17. júna sa v online formáte koná výročná konferencia filmologického žurnálu Studies in Eastern European Cinemas. Tento rok sa pod titulom Eastern European Screen and other media zameria na otázky intermediality a intertextuality audiovizuálnych médií a ich vzťahov k iným umeleckým a mediálnym formám. Hlavnou rečníčkou bude Ágnes Pethő zo Sapientia University v rumunskom Kluži, ktorej prednáška bude venovaná kolážovému efektu, afektu a intermedialite vo filmoch Radu Judeho a Sergeja Loznicu. Na konferencii vystúpi aj pedagogička KAS Katarína Mišíková. Vo svojom príspevku Posledný autoportrét: Medzi nonfiction a autofikciou sa bude venovať intertextuálnym a intermediálnym kontextom filmu Mareka Kuboša. Ku konferencii sa môže ktokoľvek pripojiť naživo na linku…

Renomovaný britský vydavateľ blu-ray a DVD nosičov Second Run so sídlom v Londýne uvádza na medzinárodný trh uznávané snímky z celého sveta. V súčasnosti sa chystá titul Eduarda Grečnera z roku 1967 Drak sa vracia, licencovaný Slovenským filmovým ústavom. Bonusom vydania má byť film o filme, ktorý zahraničným divákom priblíži významové kontexty tohto diela. Májové rozhovory s režisérom a Jelenou Paštékovou sa nakrúcali v tematicky súvisiacich lokáciách Múzea slovenskej dediny v Martine, ktorá poskytla filmárom vizuálne inšpirácie. V snímke vystúpia aj filmová historička Eva Filová a dlhoročný člen našej katedry filmový historik a kunsthistorik Juraj Mojžiš. Za námet, scenár a réžiu filmu o filme je zodpovedný absolvent katedry Marián Brázda. Eduard Grečner a Jelena Paštéková Eduard Grečner, Jelena Paštéková a Marián Brázda

Začiatkom roka 2020 som sa na pozvanie kolegov z Filmovej univerzity Konrada Wolfa v nemeckom Babelsbergu zúčastnila vedeckého sympózia Prekarita v európskom hranom a dokumentárnom filme. Zišli sa na nej filmoví vedci a historici z rôznych krajín Európy, aby spoločne diskutovali o spôsoboch reprezentácie prekarizácie, chudoby a sociálnej exklúzie vo svojich domácich kinematografiách. Ukázalo sa, že spektrum vizuálnych i naratívnych motívov spojených s týmito témami je pomerne široké. A tiež, že rôzne európske kinematografie reflektujú dané fenomény v rôznej miere. O to prekvapujúcejšie bolo pre hostí sympózia i samotných hostiteľov zistenie, že slovenská kinematografia, v medzinárodných rámcoch vnímaná skôr marginálne, je priam veľmocou sociálnych drám a dokumentov. Že slovenskí filmári s invenciou i vášňou skúmajú rôzne kontexty a vrstvy sociálnych problémov. Pre mňa bolo mimoriadne potešujúce, môcť toto poznanie…

1. Po trinástich rokoch od inauguračnej prednášky prof. Jeleny Paštékovej sa v utorok 5. apríla 2022 v priestoroch filmovej a televíznej fakulty uskutočnila opäť  inauguračná prednáška - doc. Martina Ciela. Po splnení náročných akademických kritérií, po odporúčaní jeho menovania za profesora oponentmi – prof. Jan Bernard, prof. Miroslav Marcelli, prof. Jelena Paštéková  - bol jeden zo zakladajúcich členov katedry navrhnutý prezidentke republiky  na menovanie za profesora aj inauguračnou komisiou.2. V soboru 9. apríla 2022 si Jelena Paštéková prevzala Národnú filmovú cenu za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre.3. V piatok 13.mája 2022 získala Žofia Ščuroková, študentka 3.ročníka našej katedry, ako vedúca riešiteľského kolektívu výstavy s pracovným názvom Z  dejín slovenskej kinematografie 1896- 2020 už druhý grant (prvý od Nadácie mesta Bratislavy). Tentoraz od  AVF vo výške 12.000euro. Je to jeden z  najvyšších…