Kedysi to bolo takto. Mali ste napísať nejaký článok. Bolo treba vymyslieť koncepciu a formu. Nájsť zodpovedajúci štýl. A tak ste si sadli k písaciemu stroju. Zohnať a založiť papier, kopirák, a takto podobne a komplikovane. Potom to prepísať načisto. Občas ste museli použiť takú bieliacu vec, ak ste urobili chybu. Medzitým bolo treba ísť do knižnice kvôli overeniu faktov, prípadne pozrieť do nejakých kníh kvôli citátu. Ak bola knižnica otvorená a kniha dostupná. Zohnať 25 či 50haliernik, nájsť fungujúcu telefónnu búdku a dohodnúť sa s redakciou. Potom obálka, známka a na poštu. A článok poslať, ak bola pošta otvorená. Na Hlavnej stanici občas bola. A ak išla električka, stihli ste. Medzitým ste sa stretali s kamarátmi, v kaviarňach ste si dali s rôznymi ľuďmi kávy a diskutovali o probléme článku a nielen o ňom. Večer ste nad textom toho článku rozmýšľali. Všetci mali plno času.Teraz sú všetky tie nástroje, ktoré majú čas…

V posledných mesiacoch mi neschádza z mysle, čo sa z tej hroznej vojny priamo na našom prahu môžeme naučiť. Každá či každý z nás ju minimálne periférne sleduje a v rôznej miere sa ňou cíti sama či sám zasiahnutá či zasiahnutý. Pocit ohrozenia síce môže byť reálny, ale sotva je akútny. Veď naša krajina sa bezprostredne vo vojnovom konflikte nenachádza. Ak pravda neberieme do úvahy zákopy sociálnych sietí či politickej scény. Aspoň zatiaľ nie. Veľa sa rozpráva a diskutuje o tom, čo by sa stalo, keby bolo Slovensko v situácii, v akej je Ukrajina. Či by sme sa vedeli takto brániť, ukázať takú odvahu. Radšej o tom nechcem špekulovať. Zaujímalo by ma však, kto by boli tie hrdinky a tí hrdinovia, čo by reprezentovali odvahu a vzdor celého národa. Na Ukrajine totiž vidíme dva odlišné archetypy hrdinstva. Možno presnejšie: dva odlišne mediálne artikulované modely hrdinstva. A oba pochádzajú takpovediac zo showbiznisu. Vzrastom možno…

Vychádza nové číslo časopisu študentov KAS Frame - už druhé na online platforme. Hlavnou témou je ešte storočnica slovenského filmu, ktorú sme oslavovali v roku 2021. Môžete si prečítať o obľúbených slovenských filmoch študentov i pedagógov KAS. Príjemné čítanie! 

Študentky a študenti prvého ročníka bakalárskeho stupňa na predmete Kultúra písaného slova písali reportáž z podujatia Vysegrad Film Forum, na ktorom sa zúčastnili. Každý napísal svoju. Čítali sme si ich nahlas, debatovali sme o nich. A potom - opäť každý za seba - vytvorili mozaiku z pôvodných piatich textov. Bolo dovolené - ale iba tentoraz a už nikdy inokedy - kradnúť z textov spolužiačok a spolužiakov. Vzniklo päť mazaikových kompilátov. Zhodli sme sa, že sú kvalitnejšie než pôvodné úlohy. Jeden z nich, pracujúci s celými odsekmi pôvodných reportáží, si tu môžete prečítať:Inšpirácia, tvorba, zdieľanieDeviaty ročník VISEGRAD FILM FORUM otvoril film nezávislej americkej režisérky Debry Granik – Nezanechať stopy, nasledovaný rozhovorom o filme s Janom P. Matuszyńskim, no myslím si, že tohtoročné filmové fórum stopu zanechalo. Simultánne s vyšehradským filmovým fórom prebiehal v Bratislave aj FEBIOFEST SK.V rámci neho boli už…

Pandémia všeličo prerušila –  aj našou katedrou organizované pravidelné jarné Študentské konfrontácie. Nenechali sme sa zmiasť a opäť sme koncom apríla podujatie naplánovali – v piatok dvadsiateho deviateho. Študentky Katedry audiovizuálnych (filmových) štúdií z druhého a tretieho ročníka – Nina Ulická, Zuzana Goleinová a Žofia Ščuroková – si pripravili desať kritických diskusných príspevkov, v ktorých sa sústredili na študentské filmy poslucháčok a poslucháčov z režijných ateliérov – tri animované, štyri dokumentárne a tri hrané. Po rannej projekcii a krátkej prestávke sme šli na vec. Na debatu do Barca prišli okrem osadenstva z KAS a niektorých režisérok a režisérov premietnutých snímok aj iní študenti. O kúsok viac než dvadsať nás bolo.Akcie, ktorých úspešnosť sa meria kvalitou vopred nenaplánovateľnej diskusie, sú do poslednej chvíle takých králikom v cylindri. Nikto vopred nevie, ako to dopadne, či bude králiček ukecaný…

Študentské konfrontácie slúžia na zácvik filmových kritikov zmysluplne a odvážne predniesť svoje názory a argumenty k filmom a súčasne na zácvik filmových tvorcov prijímať kritiku a o svojej tvorbe diskutovať. Príďte sa konfrontovať pre vyššie ciele - aby mohla slovenská kinematografia rásť na poli tvorby aj jej reflexie.  

Na Kultúre písaného slova si študenti precvičujú písanie rôznych žánrov, najmä však recenzií. Recenzia je kratší publicistický žáner a má zväčša charakter odporúčania alebo neodporúčania kultúrneho (umeleckého) výtvoru. Zaznieva v nej hodnotiace stanovisko recenzenta nie len ku kvalite diela, ale aj k jeho funkčnosti a aktuálnosti. Písať recenziu na starší film ponúka recenzentovi priestor na prehodnotenie interpretácie vo vzťahu k aktuálnemu svetu, recenzent teda film aktualizuje. Akým spôsobom to robí študentka druhého ročníka Nina Uická, si môžete prečítať tu:VŠETKO, ČO SA TI (NE)DÁ ZNIESŤSpoločnosť diktujúca ženám ich postavenie bola bežným určujúcim aspektom každodenného života stovky rokov a je ňou do istej miery aj dnes, akurát v každom období sa jej podoba trochu líši. Toto nos, takto sa správaj, tamto rob a hento zas nie... Spýtal sa však niekto žien, čo by chceli ony?Po dokumente Mama, ale slobodná z roku 1984…

Profesorka KAS Jelena Paštéková tento rok okrem Ceny Petra Mihálika získala aj Národnú filmovú cenu Slnko v sieti za Výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Na galavečere 9.4.2022 jej cenu odovzdal riaditeľ sekcie programových služieb STV Anton Šulík. Jelena Paštéková – filmová historička a teoretička tak musela opustiť bezpečné prostredie archívu/kinosály a vyjsť do exponovaného priestoru pódia: „Keď som už tu, tak sa na mňa dobre pozrite. Ja som tá, ktorá videla všetky slovenské filmy. Ono sa to môže podpísať aj pod duševné zdravie človeka, ale ja v tom nie som sama. Ste tu všetci vy, ktorí sa staráte o zdravie slovenského filmu či už ako tvorcovia, alebo tým, že o ňom píšete. Takže ja som veľmi rada, že som súčasťou tej trochu strelenej kompánie filmárov, ktorí majú v sebe vnútornú energiu a ten slovenský film dokážu držať pri živote. Tento večer je pre mňa veľmi príjemne prepojený s dejinami slovenského filmu.…

Máte radi film a zaujíma vás premýšľanie a písanie  o ňom? Ak áno, máte jedinečnú možnosť prihlásiť sa na študijný plán Filmové štúdiá!Ak neviete, ako na domáce úlohy, čo všetko očakávať od štúdia alebo máte nejaké ďalšie otázky, môžete sa zúčastniť online konzultácií. Uskutočnia sa dňa 21.4.2022 od 15:00 do 16:00. Prebehnú cez aplikáciu MS TEAMS - odporúčame si aplikáciu stiahnuť a nainštalovať do PC. V prípade, že tak neurobíte, na konzultácie sa môžete pripojiť cez webový prehliadač. Prístup na konzultácie je veľmi jednoduchý – stačí v danom čase kliknúť na tento odkaz.Tešíme sa na vás!Bližšie info o Bc. ale aj Mgr. prijímačkách TU.

Nedávno sme vás TU na našich stránkach informovali o oceneniach, ktoré získajú vedci z našej katedry. Zajtra v Kine Lumière začína Týždeň slovenského filmu 2022 a pri jeho slávnostnom otvorení 4.4.2022 večer budú ceny odovzdané. Zriaďovatelia Ceny Petra Mihálika SFTA, SFÚ, FTF VŠMU, OZ FOTOFO a Stredoeurópsky dom fotografie tento rok ocenili za celoživotný prínos v oblasti slovenskej filmovej vedy profesorku KAS Jelenu Paštékovú. Prvýkrát bude udelená aj cena nedávno zosnulého Pavla Branka od FTF VŠMU, SAPA, SFÚ, FOTOFO, KFN – poputuje do rúk mladého absolventa KAS a zakladateľa distribučnej spoločnosti Film Expanded Mateja Sotníka za sústavný a hodnotný prínos v oblasti slovenskej filmovej kritiky a publicistiky. Treťou cenou je Cena Orbis Pictus pre vydavateľov, ktorú získal časopis o filme Film.sk. Šéfredaktorom je absolvent KAS Matúš Kvasnička a redaktorkami absolventky Jaroslava Jelchová a Mária Ferenčuhová. Oceneným…