Golem v Bratislave
Slávny príbeh o pražskom Golemovi bol sfilmovaný viac ráz. V roku 1936 nakrútil režisér Julien Duvivier v Prahe jeho francúzsku verziu. Čítam práve knižku historika Petra Chorváta Lichtenfeld – jedno meno, dva osudy (Marenčin PT, 2023). Predostiera príbeh otca Samuela a syna Imricha, Židov pochádzajúcich z Bratislavy (Prešporku), odohráva sa v minulom storočí. Vojnový nacistický slovenský štát hrdinom knihy a ich rodinách kruto zasiahol do životov. Imrich z pekla na Zemi utiekol posledným emigrantským riečnym remorkérom Pentcho. Niekoľko pasažierov cestu neprežilo, Imrichovi sa po mnohých útrapách podarilo dostať do vtedajšej Palestíny, kde postupne vymyslel a etabloval bojové umenie krav maga, o ktorom česká Wikipedie píše toto: „Krav maga je systém sebeobrany, který představuje oficiální soustavu technik vypracovaných pro sebeobranu a boj zblízka Izraelských obranných sil, izraelské národní policie a dalších izraelských bezpečnostních složek. Krav maga bylo zařazeno do učebních osnov izraelských středních škol, jeho techniky jsou předváděny a nacvičovány ve výchovných a naučných institucích řízených izraelským ministerstvem školství. Krav maga není sport, ale příprava na boj zblízka na život a na smrt. Dnes krav maga používají všechny složky Izraelských ozbrojených sil (regulérní síly i speciální jednotky Sajeret), zpravodajské služby Mosad a Šin Bet, americké CIA, FBI, DEA, U.S. Marshals a další federální agentury, některé složky amerického letectva a pobřežní stráže, dále několik amerických policejních sborů (včetně SWAT týmů), francouzská elitní jednotka GIGN, Belgická armáda a další“ (https://cs.wikipedia.org/wiki/Krav_maga). Tak takéhoto slávneho rodáka my máme. Aspoň občas je dôvod pociťovať hrdosť.
Ale iné som chcela. Chorvátova kniha je okrem hlavnej línie rozprávania doplnená fotografiami či iným obrazovým materiálom a desiatkami prepisov rozličných archívnych materiálov. Na stranách 123 až 126 možno nájsť pripomenutie článku zo súdobých Úradných novín. Týka sa filmu, teda aj nás, dovolila som si preto väčšiu čas z neho nižšie odcitovať a ponúknuť na prečítanie. Vypovedá o mnohom, inšpiruje myseľ premýšľať o tom, ako sa dnešok vzťahuje/podobá na konkrétnu minulosť, aj o tom, čo všetko umenie/médium dokáže, hoci to aj nemalo v pláne.
24. apríla 1936 mal v bratislavských kinách Tatra a Metropol premiéru francúzsky film Golem, ktorý bol natočený v ateliéroch v Čechách a spracúval „sujet z prostredia československého“ (obdobie vlády Rudolfa II.). Námet filmu bol schválený československým filmových poradným zborom a jeho verejnú produkciu na celom území Československej republiky následne odobrilo aj čs. ministerstvo vnútra. Napriek tomu počas premiéry došlo v oboch spomínaných bratislavských kinách k výtržnostiach, ktoré mali väčšinou na svedomí slovenskí študenti – nacionalisti (pískanie, vykrikovanie, hádzanie petárd atď.). Keďže polícia mala v oboch sálach „svojich“ ľudí (tí služobne zabezpečovali dozor nad „kinematografmi“), ich zákrok prebehol okamžite, Projekcia bola prerušená, aby sa v nej ešte v ten večer pokračovalo. Niekoľko výtržníkov bolo pritom predvedených na políciu. Po skončení premietania sa protestujúci študenti zhromaždili v Starom Meste, pochodovali ulicami a spievali slovenské národné piesne. Počet jednotlivých prúdov demonštrantov kolísal (maximálne ich v jednom zhluku bolo približne 2 000). Jazdnej polícii, príslušníkom uniformovanej a neuniformovanej stráže bezpečnosti i tzv. voľným číslam (spolupracovníkom polície) sa darilo v priebehu tohto večera jednotlivé skupiny demonštrantov úspešne rozptyľovať a najagresívnejších jedincov predvádzať na policajný výsluch. Demonštrácie mali aj protižidovský charakter. Na Kapucínskej ulici boli vykrikované protižidovské heslá a na Židovskej ulici došlo k menším šarvátkam s miestnymi židovskými mladíkmi (tu jeden z demonštrantov dostal úder do tváre, a síce ručnou pumpou na lopty). Okrem toho bolo na Židovskej, Klariskej, Mikulášskej a Zámockej ulici dokopy vybitých 206 okenných tabúľ. Jednoznačnou demonštráciou sily (napríklad jednotka jazdnej polície sa z policajného riaditeľstva pred kino Tatra presunula v tvare efektným klusom okolo 22.15 večer) polícia potvrdila svoju pripravenosť na takéto situácie. Rozkaz na použitie služobnej zbrane nebolo preto potrebné vydať. Keďže v ďalších dňoch došlo v Bratislave k opätovným demonštráciám (27. apríla 1936), riaditelia oboch spomínaných kín sa rozhodli film zo svojho repertoára stiahnuť, s čím následne voľky-nevoľky súhlasila aj pražská filmová spoločnosť A. B. (...) Čo sa týka samotného filmu, išlo vyslovene o komerčnú snímku, ktorá inde na Slovensku žiadne kontroverzné reakcie nevyvolala (ani v Žiline, Trnave alebo Nitre).
Zuzana Mojžišová
