Konfrontácie 2021: Ideál (réžia Daniel Svoreň)
Dopad epidémie na naše životy sa okrem iného odzrkadlil v nútenom obmedzení kontaktu s blízkymi osobami, ktoré patria do najzraniteľnejších skupín. Myšlienka ohrozenia života blízkych, výrazné redukovanie chvíľ trávených v ich spoločnosti, to všetko akoby vyzdvihlo a pripomenulo ich hodnotu v našich srdciach. A v tomto duchu sa nesie aj absolventský film Daniela Svoreňa Ideál, ktorý je obdivným a vrúcnym portrétom jeho starých rodičov, vzdaním holdu, no zároveň i snahou o odkrytie tajomstiev dynamiky ich vzťahu práve na pozadí globálnej pandemickej situácie.
Prítomnosť režiséra je v snímke hneď od začiatku priznaná a, ako Daniel sám hovorí, jednou z hlavných motivácií pre nakrútenie filmu práve o vlastnom dedkovi a babke bol obdiv, ktorý prechováva k ich napriek pokročilému veku neustávajúcej pracovitosti a životnému elánu. Pre starého otca je druhým domovom rozľahlá záhrada neustále vyžadujúca opateru, podobne ako aj vzťah so starou mamou. Ideál predstavuje rodinný dokument formou domáceho videa, zbierky civilných, autenticky pôsobiacich záberov z obývačky, kuchyne či záhrady starých rodičov doplnených verbálnym komentárom samotného režiséra. Ten však prakticky celú dobu pôsobí nadbytočne, film poznačuje nepotrebnou mierou explicitnej doslovnosti, namiesto koncentrácie výpovede na repliky samotných starých rodičov či obrazovú zložku, rušivo informuje o dianí. Názov Ideál odkazuje k akémusi pomyselnému, dokonalému vzťahovému modelu, ktorý však má v skutočnom svete nevyhnutne, povedané jazykom starého otca, tvar sínusovej krivky. Počas nakrúcania vzťah starých rodičov opäť kmital a priblížil sa záporným hodnotám, keď vynútená karanténa obom zhoršovala náladu a absencia Daniela si vyžiadala, aby zábery z každodennosti nakrúcala stará mama na tablet.
Prostredníctvom dialógu so starými rodičmi, ako aj využitím archívnych záberov z ich minulosti, sa Daniel snaží dozvedieť informácie o ich dlhoročnom spolužití. V slovách starých rodičov sa odkrýva akási nostalgická starosvetskosť, generačná priepasť v podobe prístupu k manželskému životu v kontraste s modernými tendenciami. Ako stará škola sú babka s dedkom odhodlaní dodržať sľub a vo vzájomnej spoločnosti prežiť všetko dobré i zlé. K tomuto bodu dospievajú spoločne, hoci sa v podrobnostiach prístupu líšia. Režisér spovedá oboch oddelene, formou prestrihov medzi nimi vytvára vzájomný dialóg, v ktorom sa do popredia dostáva protikladnosť ich náhľadov jedného na druhého. Pomáha si pri tom i svetelným a farebným kontrastom medzi scénami, ako aj v umiestnením starých rodičov v rámci záberu. Zároveň, či už úmyselne, alebo nie, v konzervatívnom duchu manželského modelu spovedá každého na jeho mieste: starého otca na poli a záhrade, starú mamu v kuchyni.
Celý film sa nesie v akomsi upokojujúcom, takmer melancholickom ladení, na aké sme pri návšteve starých rodičov na vidieku zvyknutí. Práve vo familiárnosti zobrazovaného však tkvie hlavný problém snímky, ktorá je síce vhodná ako videozáznam do rodinnej kroniky, vonkoncom však kamerou zachytené výjavy a situácie nie sú ničím výnimočným, ničím, čo by nebolo realitou pre väčšinu starých rodičov a ich potomkov. V konečnom dôsledku totiž, a to ani z formálneho hľadiska nie príliš zaujímavým spôsobom, snímka Ideál napĺňa všetko, čo sa od onej ako o dokumente o starých rodičoch dá očakávať. Rozpomínanie na staré časy, usilovná práca v záhrade, vyváranie starej mamy, dôležitá pozícia viery v živote, múdra, ktoré do vnúčat starkí hustia pri každej návšteve...
Možno je však táto analogickosť k našej každodennosti, a s tým spojená nízka informačná hodnota filmu, pre niekoho práve jeho hlavným kladom.
Adam Gazdič, študent 3. ročníka
