Nie sme takí hlúpi...

Keď v roku 1961 Stanislav Barabáš vystúpil s príspevkom na festivale československých  filmov (vtedy sa ešte nepísalo českých a slovenských ako sa stalo pravidlom od roku 1969), „udrel klinček po hlavičke“. Prehlásil, „nie sme takí hlúpi, ako sú naše filmy“. Sebareflexia, ktorá dodnes púta svojou bezohľadnou úprimnosťou (zriekol sa dovtedajšej svojej tvorby), ale aj odvahou - bol presvedčený, že spolu s ostatnými režisérmi dokáže nakrúcať diela na európskej úrovni.

V roku 2008 Ivan Ostrochovský odovzdal zásadný rukopis (do SFU a pre oz Fotofo ) o trendoch v našom dokumentárnom filme (od 80-tych rokov po r. 2008), vrátane prelomového formulovania koncepcie Generácia Hlas 98. V jednej z poznámok uviedol, že by nebolo od veci, keby raz aj niekto spomedzi slovenských filmových kritikov/historikov/teoretikov vystúpil s obdobnou sebareflexiou a vetou „nie sme takí hlúpi ako sú naše texty“ by otvoril každoročnú diskusiu o stave filmovej vedy. Sme na to pripravení alebo sa Ivan Ostrochovský mýli ?

Václav Macek