Od filmu k divadlu, od divadla k výtvarnému umeniu

Začiatkom tohto školského roka sa stala naša katedra súčasťou spojenia umenovedných katedier na VŠMU. V rámci študijného programu Teória divadla, filmu a hudby majú študenti a študentky teoretických katedier možnosť (i povinnosť) absolvovať predmety z ostatných odborov a rozšíriť si tak svoje znalosti na interdisciplinárnej úrovni.

V ponuke magisterských predmetov z Divadelnej fakulty je aj predmet „Tvorivá kritika“, kde ide o sledovanie konkrétnej inscenácie v jej tvorivom procese. Študent/ka navštevuje inscenačné porady tvorivého tímu a zúčastňuje sa aj na skúškach umeleckého súboru. Vďaka tomu má možnosť nazrieť do procesu tvorby divadelného predstavenia, čo najmä pre študentov/ky z filmových a hudobných odborov môže byť novou skúsenosťou. Úlohou interného kritika/kritičky je potom sformulovať analytickú kritiku na realizovanú inscenáciu.

V rámci tohto predmetu som sa rozhodla pre inscenáciu využívajúcu intermediálne prístupy. Divadelné predstavenie E. H. Denníky vzniklo ako iniciatíva autorského kolektívu členov a členiek Katedry bábkovej tvorby na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Na javisku svoju performanciu predstavili Timea Duláková, Vanesa Hagyungová, Erik Šupčík, Juraj Bolf, Peter Lupták) v réžii doktoranda Mgr. art. Juraja Baka. Významnou a formotvornou súčasťou predstavenia je jeho vizuálny prejav, o ktorý sa postarala scénografka Marie Bernardová v spolupráci s Annamarijou Šerbetar.

Predstavenie je definované svojím intermediálnym presahom, ktorý sa prejavuje nielen vo výbere témy a návrhom scény, ale aj procesom, ktorý reflektuje viaceré umelecké prístupy a formy. Inscenácia vychádza z autobiografického základu, konkrétne z denníkov a zápiskov americko-nemeckej vizuálnej umelkyne Evy Hesse. Pôvodne pôsobila ako expresionistická maliarka, avšak experiment s rôznymi priemyselnými materiálmi či nájdenými objektami (laná, povrazy, drôty, guma...) ju priviedol k realizácii v priestorovom umení.

Inscenácia priamo nadväzuje na denníky umelkyne a štruktúra predstavenia vychádza z denníkového naratívu. Je členená podľa dátumového zápisu, má intímny charakter a funguje ako jeden dlhý, miestami prerušovaný, vnútorný monológ, ktorý si performeri a performerky presúvajú medzi sebou. Aj doslova si „odovzdávajú niť“ – preberajú klbko špagátu podľa toho, kto má slovo. Uvedenie i mužských hercov do ženskej role je prvkom zrovnocenenia mužských a ženských spoločenských rolí, efektívne tak poukazuje na jednu z vnútorných problematík predvedeného obsahu – postaveniu ženy v mužskej spoločnosti a v mužsky dominovanom umeleckom prostredí zobrazovanej doby.

Tvorivý proces inscenácie som mala možnosť postupne sledovať počnúc iniciačnými poradami. Z môjho pohľadu je najzaujímavejšou zložkou práve scénografická práca, ktorá sa prelína s dianím na javisku. Scénografia nie je zakončená uvedením predstavenia, javisko sa mení na dielňu či ateliér, priamo v rámci ktorého sa ďalej tvoria prvky scény. Dôležitým prvkom je 3D tlačiareň, ktorá bola vybraná práve pre princíp vrstvenia hmoty akoby v „špagátoch“, čo odkazuje na špagát ako výrazný prvok v tvorbe Evy Hesse. Tlačiareň počas väčšiny trvania predstavenia vytvára objekt – čosi ako semiačko, s ktorým herci ďalej pracujú. Aj v rámci samotného deja na javisku vytvárajú objekty zo sochárskej hliny, papiera či igelitu.

Domnievam sa, že pri biografických dielach je dôležité nielen využiť realistický základ na vytvorenie príbehu, ale práve aplikovať tento prístup na formu, a to sa v tejto inscenácii podarilo. Na rozdiel od filmu, ktorý rozpráva prostredníctvom konkrétnych objektov o objektoch nekonkrétnych, divadlo pracuje s objektami ako znakmi. V podstate E. H. Denníkov sa tento princíp výrazne demonštruje, najmä cez transformáciu objektov a ich rôznych funkcií a odkazom na umelkyňu rovnako využívajúcu znakovosť objektov.

Ako filmová kritička som recenzovala divadelné predstavenie po prvýkrát a vzhľadom na jeho netradičný charakter išlo o výzvu. Verím však, že tieto interdisciplinárne presahy dokážu obohatiť obe strany a svojim mladším spolužiakom a spolužiačkam túto skúsenosť odporúčam.

Zuzana Goleinová, študentka 4. ročníka

 

Odkaz na predstavenie: https://www.vsmu.sk/df/podujatia/denniky-e-h/?event_id=21305

Autor fotografií: Timotej Talapka pre E. H. Denníky.