Thomas Elsaesser a filmové dejiny v pohybe
Tesne ku koncu minulého roka, 4. decembra 2019, opustil filmovedný svet jeden z najvýraznejších moderných historikov a teoretikov venujúcich sa americkému, európskemu (a pod drobnohľadom najmä nemeckému) filmu, Thomas Elsaesser - profersor a historik na katedre Filmových a televíznych štúdií na Amsterdamskej univerzite, kde pôsobil od roku 1991. Akademickú pôdu FTF VŠMU navštívil v roku 2017 s prednáškou o snímke Alexandra Klugeho Rozlúčka so včerajškom (1966), čím sa dostávame aj k jednému z hlavných bodov jeho bádateľskej kariéry.
V Elsaesserových knihách venujúcich sa filmovej histórii, vyniká najmä jeho záujem o oblasť nemeckého filmu, jeho vývoja a súvislostí naprieč 20. storočím. Venuje sa im v knihách A Second Life: German Cinema's First Decades (1996), Weimar Cinema and After (2003) alebo Metropolis (2001), ktorá podrobne analyzuje produkčné pozadie a okolnosti vzniku snímky Metropolis Fritza Langa, čím sa stáva exemplárnou knihou jedného z dominantných trendov filmovo-historického diskurzu. Oblasť povojnového nemeckého filmu v kontexte povojnovej spoločnosti a jej ideologických rámcov skúma v knihách New German Cinema: A History (1989), Fassbinder's Germany: History Identity Subject (1996), Terror and Trauma: German Cinema after 1945 (2013).
Popri záujme o históriu, ideológiu a produkčný kontext nemeckej kinematografie sa Elsaesserovým výrazným objektom záujmu stala aj oblasť americkej kinematografie. Zmeny vo filmovom priemysle počas obdobia Hollywoodskej renesancie skúma spolu s Noelom Kingom a Alexandrom Horwathom v publikácii The Last Great American Picture Show (2004), v knihe Hollywood heute. Geschichte, Gender und Nation im postklassischen Kino… (2009) skúma sociokultúrne kontexty postklasického Hollywoodu, možnosti čítania Hollywoodskej kinematografie skúma v knihe The Persistence of Hollywood (2011).
Medzi Elsaesserovými najaktuálnejšími a pre súčasný výskum kľúčovými publikáciami nemôžem opomenúť pred 4 rokmi vydanú publikáciu Film History as Media Archeology, zameranú na metódy v súčasnosti populárnej oblasti mediálnej archeológie, ktorá sa tiež týka okruhu Novej filmovej histórie. Najmä v nej môžeme zaznamenať pojem „filmová história“ ako dynamický jav, prechádzajúci stálymi premenami a možnosťami nových prístupov, otvárajúcich nové možnosti a objavy. Rovnaký pocit som si odnášal aj z jeho prednášky na VŠMU.
Elsaesserova bohatá bibliografia nám ostáva ako bohatý inšpiračný zdroj v možných prístupoch k bádaniu v rámci filmovej histórie, približujúc širšie kontexty a historicko-spoločenské okolnosti, pričom v ich podstate je citeľný stály presah do súčasnosti.
O význame a bezmála hviezdnom postavení Thomasa Elsaessera v akademickom a mediálnom svete svedčia tiež spomienkové texty v periodiku New York Times (https://www.nytimes.com/2019/12/19/movies/thomas-elsaesser-dead.html), webe známej distribučnej spoločnosti Criterion (https://www.criterion.com/current/posts/6725-tributes-to-thomas-elsaesser) a taktiež spomienkový text na webe Amsterdamskej univerzity (https://www.uva.nl/en/shared-content/faculteiten/en/faculteit-der-geesteswetenschappen/news/2019/12/in-memoriam-thomas-elsaesser.html?1581520054628). Tieto texty môžu slúžil rovnou mierou ako fundované ohliadnutie sa za Elsaesserovým životným dielom, ale zároveň aj ako úvod do jeho širokého poľa záujmov pre nových študentov a nadchádzajúcich odborníkov, či záujemcov v oblasti súčasných podôb skúmania, vytvárania a revidovania dejín filmu.
Michael Papcun, 4. ročník
