Zápisky z Udine, časť prvá
Šum a vrzgot filmového pásu formátu Super 8 pretáčaného z jedného kotúča na druhý. Pach eukalyptového roztoku na handričke odstraňujúceho prach a nečistoty okienko po okienku. Hútam nad tým, ktorá časť filmového pásu je hlava a ktorá chvost. Lupou približujem jednotlivé okienka a postupne odokrývam príbeh. Natrhnuté spojenie medzi jednotlivými filmovými pásmi reparujem prístrojom slávnej značky Ferrania a presúvam sa do digitalizačnej miestnosti. Po zdĺhavej príprave spôsobenej mojím nie príliš veľkým technickým nadaním nainštalujem filmový pás na skener a prenášam príbeh z kotúča do počítača. Na veľkej obrazovke sa predo mnou zjaví krátka reportáž zo školskej besiedky v meste Cormons zo šesťdesiatych rokov minulého storočia.
Práca filmového historika neznamená len pátranie po porozumení historickej skutočnosti, ktorú nám film tlmočí, ale vyžaduje si aj schopnosť chápať filmové dielo v kontexte jeho vzniku, a to aj po technickej stránke, ktorá k nemu neodmysliteľne, a dovolím si tvrdiť že omnoho viac ako je to pri výtvarnom či literárnom umení, patrí. O tom vám viac povie nová filmová história ako metóda prístupu k dejinám filmu. Ja sa chcem podeliť o svoju skúsenosť s prácou v laboratóriu Camera Ottica v meste Gorizia, ktoré je unikátnym špecializovaným pracoviskom na reštaurovanie a digitalizáciu krátkych filmových formátov a amatérskych filmov v Taliansku. Do laboratória som sa dostala cez program Erasmus Internship a stáž mi navrhol miestny pán profesor ako praktickú súčasť môjho študijno-výskumného pobytu v Udine, ktorý má začať vo februári roku 2021. Administratívna časť prípravy pred odchodom bola pomerne rýchla aj vďaka promptnej spolupráci p. koordinátorky Cápovej z kancelárie Erasmus, ktorá mi na pobyt poskytla grant. V týchto turbulentných časoch človek nevie čo bude zajtra, a tak kým som začiatkom septembra ešte nevedela, či tam budem môcť odcestovať, začiatkom októbra už som vystupovala na vlakovej stanici v Udine. Prečo ale zápisky z Udine?
Nie je v Taliansku neobvyklé, že veľká univerzita má jednotlivé pracoviská rozmiestnené po celom regióne. Tak je tomu aj v prípade univerzity v Udine, ktorá časť filmovej sekcie Katedry humanistických štúdií a kultúrneho dedičstva umiestnila do pohraničného mestečka Gorizia, kde sa nachádza aj zmienené laboratórium. Spoločensky založeným a kultúrneho diania chtivým študentom sa však odporúča bývať v Udine, ktoré je spolu s Trieste kultúrnym centrom malebného regiónu na severovýchode Talianska, Friuli Venezia Giulia. V Udine totiž okrem lepších možností dočasného bývania nájdete veľkú univerzitnú knižnicu, mediatéku, veľké artové kino, množstvo kultúrneho a spoločenského vyžitia, pričom zároveň slúži aj ako východiskový bod pre ďalšie výlety po regióne aj za jeho hranice. Udine mi veľmi pripomína mesto Olomouc. Centrum rázovitého regiónu so špecifickým dialektom, ako je ten friulský preslávený po celom Taliansku, azda aj vďaka Pasolinimu, ktorý v ňom napísal pár básní, neveľká rozloha na severovýchode krajiny, okolo stotisíc obyvateľov, históriou tu dýcha každá kamenná dlaždica, barokový nádych cítiť aj v tej najužšej uličke. Architektúra ovplyvnená benátskym štýlom ozvláštňuje aj potulky za poznaním dejín filmu.
Málokto si filmové dianie spojí s mestom Udine a okolím, ale ja si dovolím tvrdiť, že región Friuli Venezia Giulia je vyslovene filmovým regiónom. Udine je preslávené jarným festivalom ázijskej kinematografie Far East Film Festival, filmový festival v Trieste konajúci sa každý rok koncom januára je zase zameraný na kinematografiu strednej a východnej Európy, tretie najväčšie mesto regiónu, Pordenone, je zase známe celosvetovo známym festivalom nemého filmu Le Giornate del Cinema Muto a v malebnom mestečku Cividale del Friuli, zapísaného do svetového dedičstva UNESCO, zase nájdete lekárnika s veľkou súkromnou zbierkou filmových plagátov, ktoré vystavoval viackrát aj v Bratislave. Spomínala som už Pasoliniho? Tak ten vo Friuli prežil časť svojho detstva, konkrétne v dedinke Casarsa della Delizia, kde je aj pochovaný. V neposlednom rade je tu Gorizia, kde sa sústreďuje vzdelávanie filmových vedcov a na jar sa tu koná významné filmovedné podujatie MAGIS International Film Studies Spring School.
Dúfam, že tento „úvod do Udine“ nevyznel príliš ako cestovateľský bedeker, ale nedalo mi na úvod nezdôrazniť moje očarenie bohatým friulským filmovým zemepisom. Ísť do nepoznaných vôd a objaviť ich málo známe zákutia je oveľa dobrodružnejšie ako staviť na istotu. V tomto prípade tým myslím nielen skúmanie histórie amatérskeho filmu, ale aj prácu v inštitúcii, ktorá u nás nemá svoju obdobu. Oboje je veľmi inšpiratívne. Napokon, aj rozhodnutie študovať filmovú vedu bolo pre mňa istým spôsobom vstupom do neznámych vôd, o to inšpiratívnejšie je však potom plávanie v nich.
Pokračovanie nabudúce...
Denisa Jašová, doktorandka na KAS
- Ak by ste aj vy chceli vplávať do viac či menej neznámych vôd filmovej vedy, príďte ku nám na prijímačky. Viac info TU.