Zo študentskej perspektívy – Študentské konfrontácie (hraný, animovaný film)

Už tradične sa na Filmovej a televíznej fakulte koncom letného semestra dva piatky po sebe odohrávajú Študentské konfrontácie. Tvorivé ateliéry ponúknu filmy, kritická katedra svoj pohľad na ne. Dvadsiateho deviateho apríla sa hovorilo o školských hraných a animovaných filmoch.

Po študentských konfrontáciách  na tému dokumentárnych filmov prišiel rad aj na filmy hrané a animované. Program bol bohatý, veď sa premietalo 13 filmov. Stráviť celý deň sediac v kine mi mohla vynahradiť len zvýšená kvalita premietaných titulov, čo sa mi sčasti aj splnilo. Pri skvelých študentských filmoch väčšinou premýšľam nad tým, ako by som ich chrstla do tváre ľuďom, ktorí spytujú moje rozhodnutie ísť na túto školu, pri niektorých výnimočne zlých som si predstavovala samú seba, ako blúdim svetom a zbieram kópie spomínaných filmov, len aby ich ostatní nevideli. Deň s Konfrontáciami bol dlhý, ale to ani nie je výčitka, len suché konštatovanie. Poznámky kritikov, hľadiska či vyučujúcich boli zväčša k veci a presné, akcii výrazne pomohla aj účasť niekoľkých režisérov, ktorí sa neraz zapojili do živej diskusie nielen k vlastným filmom, ale aj k tým svojich kolegov, čo vnieslo do situácie nový uhol pohľadu.  Aby som parafrázovala pozvánku na túto akciu, boli filmy, boli diskusie. Čo viac? 

Tatiana Rusnáková, študentka 1. ročníka KAS

Po minulotýždňových konfrontáciách o dokumentárnom filme som sa desila, ale asi viac tešila, čo prinesú tie nasledujúce. Lebo úprimne, prvýkrat to vyzeralo, že potečú aj nejaké slzy. Nepotiekli. Tak som dúfala, a ruku na srdce, vy tiež, že sa tak stane aspoň na tých ďalších, no moje sadistické ja zostalo opäť sklamané. No pri všetkej úcte, bez týchto jedincov slabších pováh by to bola asi trochu nuda. Dievčatá zas raz nebolo poriadne počuť a niektorí chlapci si, mám pocit, len mastili egá.  

V porovnaní s prvými konfrontáciami sa počet režisérov zvýšil o troch, i keď opäť to viac-menej skončilo trenicou študentov kritiky s pánom Martinom Šulíkom. Asi najväčšiu diferenciáciu v názoroch som jednoznačne pociťovala v kritike od Petry Sedlákovej a Erika Bindera. Petra recenzovala film Kto chytá skryté od Zuzany Mariankovej a Erik Baladu o Tereze a Šimonovi od Martina Hnáta. Nemyslím si, že ich ostré kritiky, a Erikova obzvlášť, boli úplne namieste k takto, minimálne pre mňa, výborným filmom. No vo všeobecnosti boli ostatní študenti vcelku mierni a neviem, či vôbec mali dôvod nebyť. Čo keby vedúci s katedier vybrali na Konfrontácie aj veľmi zlé filmy­? A aby sme sa zabavili trochu viac, prikázala by som aj ich tvorcom povinnú účasť. Potom by sa už možno oplatilo aj vyberať vstupné.

Eva Petrželová, študentka 1. ročníka KAS

Foto: Marek Franko