Zvykne sa hovoriť: „To bolo pred vojnou. A toto zas bolo po vojne.“ Alebo pred a po „víťaznom“ februári. Alebo pred či po šesťdesiatom ôsmom. Pred či po novembrových udalostiach. Pred či po najrôznejších medzníkoch spoločenského a politického, ale aj personálneho života. Minulý rok sa nám k takýmto povedačkám prikmotrila nová, prekvapivá – pandemická. Už hovoríme a aj budeme hovoriť: „To bolo pred covidom a toto už bolo, tuším, po covide.“Niekoľko ráz vždy ku koncu výuky v letnom semestri študenti a pedagógovia Katedry audiovizuálnych štúdií (v spolupráci s tvorivými ateliérmi hranej, dokumentárnej a animovanej réžie a pána Slaninku) pravidelne organizovali Študentské konfrontácie, podujatie, na ktorom KAS poslucháčky a poslucháči kriticky nahliadali na filmy svojich kolegov vznikajúcich v uplynulom školskom roku s víziou, že sa v kinosále rozprúdi debata. Občas sa rozprúdila, niekedy aj viazla. Niekedy bola priateľská, občas…

Český režisér Petr Zelenka aj po troch desaťročiach aktívnej kariéry stále patrí, čo sa týka českej kinematografie, k tým najzaujímavejším tvorcom. Za ostatné roky natočil filmy ako  Knoflikáři, Rok diabla alebo Karamazovci.   Jeho ostatné filmy sa často pohybovali na hranici žánru komédie a drámy, čím dokázali zaujať aj široké publikum.   Na rozdiel od čisto komerčných titulov sa Zelenka vždy snažil vo svojich filmoch preniesť na plátno postrehy a pocity z reálneho života (či už ukázať divákovi všetky ťažkosti pri snahe vytvoriť  film na domácej pôde vo filme Stratení v Mníchove, alebo reflektovať životy ľudí z rôznych spoločenských vrstiev a generácií –   Samotári, Príbehy obyčajného šialenstva).  Práve snahu reflektovať prináša aj do filmu Modelár, tentokrát však režisér vstupuje do žánrovo málo prebádaných vôd.Príbeh najnovšieho filmu Zelenka stavia okolo postavy Pavla (Kryštof  Hádek) –  ten po rokoch strávených v…

Celé dni je zavretá doma, stará sa o mačku, pracuje na počítači, učí sa cudzí jazyk. Večer pozerá staré noirovky a popíja víno. Kontakt s vonkajším svetom má obmedzený na hŕstku jedincov: sem-tam zazvoní kuriér a nechá pred dverami nákup, občas sa u nej zastaví David, nájomca, ktorý obýva pivničné priestory niekoľko-poschodového domu a vynesie jej smeti.Už viac ako rok zažíva podobne “lock-downové” situácie väčšina planéty. Detskú psychologičku Annu Fox, hlavnú postavu filmu Žena v okne (The Woman in the Window, Joe Wright, 2021), však nezadebnila doma pandémia, ale úzkostné ochorenie z veľkých a verejných priestranstiev nazývané agorafóbia. Raz do týždňa ju preto navštívi aj jej psychiater, aby overil, ako pacientka reaguje na nové medikamenty a napreduje v liečbe. Zvyšok Anninho dňa zaberú rôzne telefonáty, pozorovanie ruchov ulice a susedov v oknách. Tými najnovšími, ktorí sa práve prisťahovali, je trojčlenná rodina…

Filmová – či akákoľvek iná kritika umeleckého diela – by mala podľa mňa vychádzať zo snahy porozumieť dielu, tlmočiť jeho účinky, objasňovať jeho miesto v systéme umenia alebo v realite. A mala by byť láskavá: teda byť motivovaná láskou k objektu porozumenia – hoc aj k nemu môžeme mať výhrady. Filozof Daniel Dennett vo svojej knihe Pumpy intuície a iné nástroje myslenia ponúkol dobrý návod, ako vo vedeckej debate láskavo kritizovať stanoviská oponenta. Nazdávam sa, že všetky štyri rady možno výborne použiť aj pre oblasť filmovej kritiky:Pokúsiť sa zhrnúť stanovisko kritizovaného tak jasne, aby s jeho formuláciou súhlasil aj on sám.Vymenovať všetky body, v ktorých sa s kritizovaným zhodujeme.Uviesť, čo všetko sme sa od kritizovanej strany my sami dozvedeli.Až potom možno prejsť k formulácií akýchkoľvek protinázorov alebo kritiky.Na seminári analýzy i pri vedení prác sa mojich študentov snažím viesť k tomu, aby sa vo svojich…

26.4.2021 sa konal mini Deň otvorených dverí v online priestore, tentokrát výlučne k doplňujúcim prijímačkám na KAS. Na úvod ponúkli absolventi KAS Monika Lošťáková a Adam Straka svoje skúsenosti so štúdiom na našej katedre a predstavili svoju profesiu. Nasledovala diskusia troch členov katedry - Kataríny Mišíkovej, Martina Ciela a Erika Bindera - o charaktere štúdia na KAS, prijímačkách a možnostiach uplatnenia. Ak ste nestihli živé vysielanie, všetko si môžete pozrieť zo záznamu TU. 

Ak ste nestihli naše zimné prijímačky, poďte si skúsiť tie letné. Na našej katedre máte možnosť rozšíriť si svoje filmové obzory, spoznať zaujímavých ľudí a nájsť si budúcich kolegov, naučiť sa kriticky myslieť a reflektovať svet okolo seba. Viac informácií o uplatnení absolventov nájdete TU.Termín prijímacích skúšok: 21.6. 2021Potvrdenie elektronickej prihlášky: najneskôr do 17.5.2021 Zaslanie povinných domácich prác: najneskôr do 1.6.2021Maximámlny počet prijatých uchádzačov: 8Podrobnejšie informácie k prijímačkám TU.

Na Kultúre písaného slova sa študenti učia písať rôzne literárne a publicistické útvary. Jedným z nich je i rozhovor. Študentka prvého ročníka Nina Ulická pripravila rozhovor s absolventkou našej katedry Evou Križkovou.JEDNA ŽENA, JEDEN SVET, JEDEN ROZHOVOREva Križková vyštudovala audiovizuálne štúdiá na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave a dnes je výkonnou riaditeľkou filmového festivalu Jeden svet. V nasledujúcom rozhovore nám povie viac o festivale, svojej práci vo filmovom priemysle a o sebe.Ako ste sa dostali k festivalu Jeden svet?S festivalom Jeden svet som v minulosti už spolupracovala na pozícii distribútorky, keď sme mu s našou distribučnou spoločnosťou Filmtopia, kde som predtým pôsobila, dodávali do programu dokumenty, ktoré sme mali v portfóliu. Priamo do organizačného tímu festivalu som sa však dostala tak, že som zareagovala na ponuku pracovnej pozície, na ktorú som narazila na internete a zaujala…

Naši študenti pozerajú, čítajú a píšu. To tretie sa deje najčastejšie na predmete Kultúra písaného slova, ktorý vedie Zuzana Mojžišová. Jednou z tém seminárnych zadaní bol tento semester aj „remake“. Čo o ňom napísala študentka druhého ročníka Zuzana Goleinová, a ktorý konkrétne si vybrala?Siedmi za všetkých a každý za seba    Vo svojom texte z roku 1951, uverejnenom v časopise Cahiers du Cinéma, vyslovil teoretik filmu André Bazin myšlienku: „Ak je úspech filmu dostatočne veľký na to, aby bol zapamätaný, producenti sa ho nerozhodnú redistribuovať, ale urobiť jeho remake.“[1]Pojem remake pochádza z angličtiny a znamená prerobiť, pretvoriť. Týmto pojmom sa označujú performatívne umelecké diela a audiovizuálne médiá, ktoré využívajú iné dielo rovnakého druhu ako svoj primárny zdroj. To sa vzťahuje na filmovú a televíznu produkciu, video-hry, ale i piesne. Ambícia aktualizovať pôvodné dielo v jeho celkovej podobe, a teda nielen…

Teraz iba virtuálne -  aj s virtuálnou kyticou. Nedávno v úvodnom texte prvej časti katedrového zborníka Súčasné filmové teórie napísala: „Spolu s Francescom Casettin zároveň vedecké teórie nepokladáme za formálny nástroj založený na obmedzenom množstve tvrdení, na zúženom koncepčnom rámci a na prísnom spôsobe prijímania empirických obsahov. Pokladáme ju za lepší spôsob videnia, ktoré vedecké spoločenstvo prijme, zdieľa a pokladá ho za účinný analyticko-interpretačný nástroj. Pokúsme sa teda zdieľať teóriu." Pred pár rokmi tridsiateho marca sa narodila naša kolegyňa Jelena Paštéková. Milá Jelena, za všeličo profesijné Ti vďačím. Aj za mnohé ľudské - najmä za vetu, ktorú si mi povedala po jednom boľavom smútočnom obrade. Obdivujem Tvoju rozhľadenosť, jemnosť, schopnosť formulovať. Aj Tvoj večný boj s termínmi dobre znášam. Je mi cťou môcť na kúsku cesty kráčať vedľa teba. Všetko najlepšie!Zuzana Jelena Paštéková pre mňa bola…

Členovia našej katedry a ďalší domáci i zahraniční historici pripravujú k stému výročiu slovenskej kinematografie (1921) nový typ historiografického ohliadania sa do minulosti – Abecedár slovenského filmu. Pod vedením filmových historikov Jeleny Paštékovej a Martina Kaňucha bude zostavená filmová prehliadka v rámci Filmotéky Slovenského filmového ústavu v kine Lumière s lektorskými úvodmi zostavovateľov, a tiež vyjde knižne súbor esejí Abecedár slovenského filmu. Zvolené heslá mapujú slovenskú kinematografiu novým spôsobom. Skôr ako záznamom veľkých dejín sú voľným premýšľaním nad domácou vizuálnou kultúrou. Eseje sa zameriavajú napríklad na pojmy chlieb, láska, Róm, ideály, Beštia, hory...Chcete vedieť viac? Prečítajte si rozhovor s Jelenou Paštékovou a Martinom Kaňuchom v časopise Film.sk alebo v denníku Pravda.Prezentáciu a diskusiu o Abecedári si môžete pozrieť aj vo video zázname podujatia Týždeň slovenského filmu – Panel…